Aktualizované:
10.4.2019
Nový vozičkár





















TOPlist
TOPlist


GALÉRIA ČLENOV RADY REPUBLIKOVEJ ŠPECIFICKEJ ORGANIZÁCIE SZTP ŤAŽKO TELESNE POSTIHNUTÝCH A VOZIČKÁROV V NITRE

Vicent SNOVÁK

 
člen Rady, predseda Klubu vozičkárov v regióne Orava  

Narodil som sa v r.1956 ako tretie a posledné dieťa v robotníckej rodine na peknej Oravskej dedine. Prvé dve boli dcéry, preto som bol vítaný . Na dedine som prežil pekné ale nie moc šťastné detstvo. Ako vojak základnej vojenskej služby som mal vojenské zaradenie ako vodič. Za dva roky vojenčiny som sa ako šofér zdokonalil. Táto odbornost' sa mi zapáčila až na toľko že som sa po skončení základnej vojenskej služby v r.1977 zamestnal ako vodič nákladnej dopravy na JRD. Ako vodič som spoznal dá sa povedať, celé Československo. Väčšinou som jazdil, cez vtedy nazývaný “Vyt'ažovák” pre firmy ktoré potrebovali niečo odviezt' na 12 tonovom nákladiaku. Bola to známa Škoda 706 Trambus.Za mojej 5 ročnej šoférskej činnosti som vozil dá sa povedat' všetko, moje trasy boli neobmedzené, jazdilo sa od Košíc do Ašu. Ako som už spomínal že táto práca bola aj mojím koníčkom. Po jeden a pot roku vojenskej služby som sa stihol oženiť. Pracoval som v OFZ. Istebné ako posunovač s možnosťou rozšíriť si svoju odbornosť ako rušňovodič. Keďže som bol od mladosti milovníkom prírody a poľovníkom, tak ma nešťastie stretlo na horách. V roku 1985 som mal dosť ťažký úraz. Po úraze som bol jeden a pol mesiaca v bezvedomí s krvácaním do mozgu. Vďaka Bohu z úrazu hlavy som sa dostal bez následkov, ale po zlomení chrbtice som zostal vozičkárom (paraplegikom). Po ročnom pobyte v nemocniciach, Rehabilitačnom ústave v Hrabine som sa čím skôr snažil zaradiť do života, Manželka a celá rodina mi boli oporou, tak som sa dosť rýchlo z toho všetkého spamätal a začal žiť ďalej. Asi po roku sa mi dostal do rúk vtedy ešte český časopis VOZIČKÁR tak som ho začal odoberať. Ale po prevrate sa začal takýto časopis, vďaka organizácii ako je RŠO SZTP vydávať v Nitre vydávať. Keď sa mi tento časopis prvý krát dostať do rúk, upútalo ma na prednej strane napísané: „Telesné postihnutie je pre život handicap, ale nesmie byt' výhovorkou.“ Toto ma oslovilo, tak sme sa aj s manželkou prihlásili za členov Organizácie ŤTP a vozičkárov. Na stretnutí Rodiny Nepoškvrnenej P. Márie v Martine som sa osobne stretol s p. predsedom Frankom. Pri stretnutí nás p. Franko pozval na Výročnú konferenciu. Na tejto schôdzi som bol zvolený za člena Rady RŠO a zároveň navrhnutý za predsedu Klubu vozičkárov na Orave. Zatiaľ sa nám na Orave moc nedarí, ale pevná vôľa tu je. Čo sa mi podarilo pozisťovať, na Hornej Orave je viac ako 50 ŤTP, najviac je detí do 18 rokov. Osobne som oslovil niektorých ZŤP, a ich zástupcov, hoci sú členovia organizácie, nikto sa zatiaľ do spomínaného Klubu záväzne neprihlásil. Vraj po zlých skúsenostiach s Okresnými úradmi je škoda sa niekde záväzne prihlasovať.

Podľa možností sa zúčastňujem na podujatiach a stretnutiach, ktoré RŠO SZTP v Nitre poriadajú, zapojil som sa aj do možnosti darovania invalidných vozíčkov televíziou JOJ v Kováčovej, kde sme dostali na Oravu 3 invalidné vozíčky. Oslovil som niekoľko firiem o poskytnutie 2% z daní v prospech neziskovej RŠO SZTP - vozíčkarov Nitre. Ja si myslím, že bez takýchto obetavých zástupcov ZŤTP, ktorí takúto organizáciu zastupujú, by sme boli aj naďalej našimi štátnymi úradníkmi len klamaní a odsúvaní na okraj. Toľko z mojich aktivít a postrehov z môjho 20 ročného života na vozíčku. Vďaka tejto organizácii, sa mi rozšíril prehľad a informácie o živote HANDIKEPOVANÝCH ľudí.

Kontakt: 043 5577140, 0907 325075