 | ||
Spomaľ, máš privysokú rýchlosť
Niečo sa vás chcem spýtať. Aj vám sa zdá, že čas ubieha rok za rokom stále rýchlejšie a rýchlejšie? Mám pocit, že je to iba včera, čo som písal o tom, ako vnímam jeseň cez jej charakteristické vône, medzitým sa mihol okolo nás sviatok zosnulých a už je tu zima. Vyzerá to tak akoby sa v týždni vyskytovali už iba pondelky a nedele. A deň sa skladal iba z rána a z večera. Všetko ostatné medzitým prefrčí takým tempom, že sa nestačím tomu diviť. A možno to tak má byť, vždy sa niečím zaoberám a preto môj život nie je dlhým radom prázdnych smutných nudných dní. Minule som spomínal to, že niektoré staré príslovia už strácajú platnosť a znovu som sa o tom presvedčil. Hovorievalo sa „starého psa novým kúskom nenaučíš“. Že neviete, čo tým chcem povedať? Vysvetlím. Na konci nášho mesta je novinka, automat, kde je možné si „načapovať“ veľmi chutné čerstvo nadojené vychladené mlieko. Od malička nie som prívržencom pitia tohto produktu vyrobeného stvoreniami, ktorých obrázok som mal vždy najradšej vo fialovej farbe na obale čokolády. Pretože som tvor zvedavý, na jednej z mojich pravidelných vychádzok som sa sám chcel presvedčiť, či je to čerstvé mlieko naozaj také dobré, ako mi moji známi tvrdili. Viete, ako to dopadlo? Svoju priazeň síce naďalej venujem aj čaju, ako som bol po celý život zvyknutý, ale do „repertoáru“ mojich obľúbených nápojov, som zaradil mlieko z tohto konkrétneho zariadenia. A tak som sa naučil v mojom dospelom veku piť mlieko. Prejdem k celkom inej téme, voľby do VÚC už sú tiež za nami. Tak čo? Boli ste voliť alebo ste to nechali na iných, aby ste im mohli prípadne nadávať za ich výber? Som zvedavý, či sme zvolili dobre a o čom to celé znovu bude. To asi ukáže až čas, čo sa bude diať presne 20 rokov po tej našej nežnej revolúcii. Sledujem to, ale rozprávať o politike sa mi už ani veľmi nechce, aby som nevyzeral ako tá veverička, ktorá sa vrtí stále vo svojom kolese a nikam sa aj tak nedostane. A hovoriť o predvianočnom lákaní super a hypermarketov na svoj tovar už dávno pred týmito krásnymi sviatkami by vyzeralo skôr ako ďalšia reklama. Priznám sa, že som vždy rád chodil nakupovať, ale teraz sa tomu vyhýbam, lebo Vianoce sa na mňa valili odvšadiaľ už pomaly od septembra a ja som už dávno povedal, že si ich nedám ani ukradnúť ani sa nenechám znechutiť ich skomercionalizovaním. Radšej som sa chodil pozrieť do mesta, čo je tam nové. Najčastejšou zmenou je, že obchody, ktoré boli a už nie sú, lebo zanikli a na ich mieste sú iné. Pred pár dňami mi priatelia prišli povedať, že si niečo všimli. Na hlavnom námestí v Trnave je Dom kultúry, kam sa dalo dostať vozičkárovi iba s veľkými problémami, teraz je tam okrem nových presklených obchodíkov na bočnej strane konštrukcia vonkajšieho výťahu pristaveného k budove. Nie som si istý, či je to iba výťah na materiál pri rekonštrukcii kultúrneho domu alebo či sa konečne splnilo, čo som si už veľmi dávno želal, aby sa dalo dostať dovnútra bez problémov. Ak už som spomenul bezbariérovosť, tak musím povedať, že náš trnavský klub vozíčkarov získal od mesta svoje priestory, kde sa budeme môcť všetci členovia i priaznivci klubu schádzať na rôzne akcie, aj na „úradovanie“. Táto správa bola pre mňa jedna z tých veľmi dobrých v tomto roku. A všetko to ostatné sa snažím brať tak, ako to život prinesie. Ale už vás nebudem unúvať svojimi rečami. Sviatky máme na dosah ruky, vianočné pohľadnice sú napísané, darčeky odpočívajú na dne skrine. Vianočný stromček čaká v pivnici na slávnostné šaty a na uvedenie do obývačky. Všetko je tak, ako má byť a ja na záver chcem všetkým vám zaželať krásne vianočné sviatky a všetko najlepšie do Nového roku 2010 a ak sa chcete už od nového roku niečoho držať, tak si pamätajte to staré známe, že lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. Keď uvidíte svoje sny kráčať v snehu Na Vianoce vyber úsmev Môžete mať tisíc prianí Richard Gregor | ||