NITRA MÁ SRDIEČKO

... a to nie hocijaké. Má Srdiečko pre telesne a mentálne postihnuté deti a mládež, ktoré založila nezávislá – neformálna skupina rodičov zdravotne ťažko postihnutých detí. Vďaka nim telesne aj mentálne postihnuté deti a mládež z Nitry a okolia okúsili chuť úspechu a potlesku.

Keď sa spýtate rodičov zdravotne ťažko postihnutých detí, čo je na svete najkrajšie, takmer do jedného odpovedia: "Vidieť úsmev na tvári, vidieť šťastím žiariace očká." Bolo teda relatívne jednoduché a možno iba otázkou času, aby sa v intenciách tohto konštatovania spojili traja rodičia takýchto detí z Nitry a blízkeho okolia a začiatkom tohto roka založili nezávislú - neformálnu skupinu rodičov ťažko zdravotne postihnutých detí s názvom SRDIEČKO.

Od slov k činom nebolo ďaleko. Výsledkom ich nezištnej obetavej práce bolo, že si na tento rok naplánovali sériu podujatí pre telesne a mentálne postihnuté deti a mládež. "Našim krédom bolo: robiť bez členskej základne, bez vlastných priestorov, bez pokladničnej hotovosti, s dobrými ľuďmi ochotnými pomôcť. A že takí existujú, ba nie je ich málo, aj to sa potvrdilo. SRDIEČKO získalo finančný základ formou projektu. ktorý podporila Nitrianska komunitná nadácia, ostatné financie boli od sponzorov, ktorí priamo hradili dohodnuté výdavky spojené s podujatiami, prípadne podporili podujatia materiálne, avšak vždy nezištne. Držali sme sa pritom zásady, aby každý cent urobil radosť 5-krát – najprv tomu, kto ho daruje, druhýkrát organizátorom, tretíkrát deťom, ktoré vecné ceny vyrobili, štvrtýkrát školám, ktoré takto získali finančné prostriedky môžu znovu použiť v prospech svojich žiakov pri ich zdokonaľovaní sa v odbornej praxi a napokon piatykrát obdarovaným účastníkom prehliadky.

Pre zdravotne postihnutých sa u nás robí množstvo podujatí, avšak vadilo mi, že sú takmer výlučne určené určitému okruhu ľudí – členom danej organizácie. Vymyslel som preto projekt, v rámci ktorého pripravíme podujatia pre každého, kto o ne prejaví záujem, samozrejme, ak spĺňa kritériá, že je zdravotne postihnutý a vekovo ho možno zaradiť do kategórie detí a mládeže (s výnimkou mentálne postihnutých, kde vek neberieme do úvahy vôbec). A keďže som človek, ktorý celý svoj život venoval kultúre a športu, aj projekt som zameral týmto smerom. Uskutočnili sme oslavu MDŽ v sociálno- rehabilitačnom centre Relax v Štúrove, prehliadku záujmovej umeleckej činnosti v dvoch oblastiach – recitácii a autorskej tvorbe a v hre na hudobné nástroje, speve a tanci. Obidve boli sprevádzané výstavkou ručných prác telesne a mentálne postihnutých detí a mládeže. V novembri ešte plánujeme uskutočniť deň v plavárni Mestského kúpeľa v Nitre s názvom Pohyb vo vode je zdravý, ktorý bude realizovaný pod záštitou primátora Mesta Nitra Doc. Ing. Jozefa Dvonča, CSc. a v decembri opäť v Štúrove spomienkové popoludnie na vojakov padlých v 2. svetovej vojne pochovaných na vojenskom cintoríne v Štúrove a pripomenutie si vianočných zvykov podľa starých tradícií." Takto nám svoj zámer objasnil pán Németh.

Prvým podujatím bola oslava MDŽ. Jedným zo zámerov bolo, aby si "deti" uvedomili, že aj ony sú už ženy, že sviatok, kedy zvykli blahoželať svojim mamám, je aj ich sviatkom. Oslava sa konala za prítomnosti všetkých klientov zariadenia a personálu, pre ktorých prítomné telesne a mentálne postihnuté "deti" pri pripravili program, kvietky pre všetky ženy zasa riaditeľ sociálno-rehabilitačného zariadenia Relax v Štúrove František Demo.

V Krajskom osvetovom stredisku v Nitre sa piatok 2. októbra 2009 konala prehliadka záujmovej umeleckej činnosti telesne a mentálne postihnutých detí a mládeže. V prednese poézie, prózy a v autorskej tvorbe sa predstavilo 24 mladých ľudí z Nitry a širšieho okolia. Prehliadku doplnila výstavka ich ručných prác. Odmenou za výkony boli poháre s logom "Srdiečka" v ozdobnej krabičke. Poháre pre ne vyrobili deti – budúci sklárski majstri v Lednických Rovniach, krabičky na poháre zase budúci kníhviazači z Odborného učilišťa v Mojmírovciach.

Potlesk sa v sále ozýval často. Prítomní ním odmenili každého účastníka prehliadky, pretože každý si ho zaslúžil. I keď výkony boli rozdielne, všetky boli jedinečné. Vidieť "recitovať" chlapca, ktorý nehovorí, ale vďaka inak postihnutej kamarátke "tlmočí" obsah básničky názornou ukážkou, počúvať vlastnú tvorbu ťažko telesne postihnutých mladých slečien na vozíčku alebo mladého nevidiaceho študenta, obdivovať schopnosť s obrovským citom podať obsah básne, osobitne ak sa jej obsah týkal matky, i keď viacerí ju ani nemajú alebo s ňou nežijú, to skrátka chytí za srdce. Slzy dojatia vyvolané básňou, slzy šťastia, keď recitovalo práve to ich dieťa, slzy radosti, keď sa tešili z úspechu alebo z odmien, bolo možné vidieť v očiach prítomných po celý čas. Ovzdušie preplnené šťastím, radosťou, vďačnosťou tým, ktorí sa podujali zrealizovať takúto myšlienku, ale hlavne LÁSKOU, pretože tá je hlavným každodenným javom života s ťažko zdravotne postihnutými deťmi, boli najdôležitejšími sprievodnými znakmi tohto podujatia. V tento deň a na tejto prehliadke sa prekonávali "rekordy", hlavne v disciplíne zvanej "prekonaj sám seba".

Vlastnou tvorbou sa na prehliadke predstavili traja hendikepovaní mladí ľudia. Dve z nich sú už vo "svete poézie" známe autorky Lenka Podhradská a Martinka Trungelová, tretím bol nevidiaci Juraj Danko. Akýmsi prepojením medzi recitujúcimi a autormi bol akýsi symbolický rozhovor Lenky Podhradskej a Martiny Trungelovej prostredníctvom výberu z ich básní s názvom O ŽIVOTE, ktorý predniesla jedna z účastníčok podujatia, tiež vozíčkarka Ivetka Vojteková.

"Naše deti žiarili šťastím. Som vďačná pánovi Némethovi, že prišiel s myšlienkou vytvoriť Srdiečko pre telesne a mentálne postihnuté detí a oslovil práve mňa, aby som sa stala členkou tejto neformálnej skupiny. Urobím všetko pre úsmev na tvárach týchto detí, lebo to považujem za najväčšiu odmenu, akej sa nám, rodičom, môže od nich dostať", povedala pani Júlia Malinová z Bádic, ktorá so svojim synom cestuje z Nitry aj 3-x do týždňa, aby mu umožnila tráviť čas s deťmi s podobnými problémami.

Na prehliadke záujmovej umeleckej činnosti v hre na hudobné nástroje, speve a tanci, ktorá sa uskutočnila 28. októbra 2009 v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre, bolo veselo od nástupu prvého súťažiaceho. Publikum sa spontánne pridávalo či spevom, či tlieskaním, ba podaktorí aj tancom. No a toto všetko prispelo k veľmi príjemnej, uvoľnenej atmosfére, ktorú ocenili aj dospelí zdraví účastníci – hostia, členovia poroty, rodičia. Viacerí z nich sa vyjadrili, že aj zdravá populácia by sa mala čo na takýchto podujatiach naučiť. Pekne, výstižne a zrejme tak, ako to cítil počas nahrávania, to vyjadril aj redaktor televízie Central TV, keď reportáži z podujatia vysielanej touto regionálnou televíziou dal názov "Hendikepovaní sa nemajú za čo hanbiť". Účastníci tejto prehliadky dostali pekne darčeky – krištáľové ruže, ktoré opäť zhotovili budúci sklárski majstri z Lednických Rovní. Uložené boli v krabičkách zhotovených budúcimi kníhviazačmi z Odborného učilišťa v Mojmírovciach. Okrem toho im prítomní členovia Okresnej organizácie ĽS HZDS Lýdia Forrová, poslankyňa NitNitrianskeho samosprávneho kraja a Ján Kovarčík, poslanec NR SR, odovzdali balíky plné sladkostí a hračiek.

Súčasťou prehliadky bolo aj odovzdanie zbierky básní, ktorú v tomto roku vydal Slovenský zväz telesne postihnutých pod názvom Poviem Vám to básňou. Po 6 básní majú v nej uverejnené Lenka Podhradská a Martina Trungelová. Z poverenia predsedníčky Slovenského zväzu telesne postihnutých Ing. Moniky Vrábľovej im ich odovzdal predseda Republikovej špecifickej organizácie SZTP ťažko telesne postihnutých a vozíčkarov Viliam Franko.

Členovia nezávislej – neformálnej skupiny Srdiečko sa rozhodli tých, ktorí najvýraznejším spôsobom podporili ich aktivity, odmeniť pohárom s vyrytým textom Srdiečko pre telesne a mentálne postihnutá detí a mládež MÁM. Doteraz odovzdali 5 takýchto "ocenení", samozrejme tiež v tých pekných krabičkách.

"Aj ťažko zdravotne postihnuté deti majú žiť spoločenským a kultúrnym životom. Majú právo pocítiť radosť z vlastného úspechu. Pre nich je to zázračný liek, ktorý im dáva silu do ďalších dní. Hovorím to z vlastných skúseností ako opatrovateľ ťažko zdravotne postihnutej dcéry," uviedol Mikuláš Németh, jeden zo zakladateľov Srdiečka. "Preto sme spolu s ďalšími rodičmi založili túto neformálnu skupinu, ktorá bude pre takéto deti organizovať spoločenské a športové podujatia."

Mgr. Tatiana Némethová