Byť informovaný znamená viac

Rozhovor s riaditeľkou Odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím a Odboru sociálnych služieb MPSVR SR Mgr. Lýdiou Brichtovou

Pod týmto leitmotívom sa v priestoroch Ligy za duševné zdravie na Ševčenkovej ul. v Bratislave dňa 8.9.2009 v rámci osobitného projektu uskutočnil ďalší z informačných seminárov realizovaných ústredím Slovenského zväzu telesne postihnutých (SZTP). Viedla ho predsedníčka Republikovej rady SZTP Ing. Monika Vrábľová. Na stretnutí vystúpila aj riaditeľka Odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím a Odboru sociálnych služieb Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Mgr. Lýdia Brichtová. Jej príhovor na aktuálnu tému - Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov - sa stretol s veľkým ohlasom a vyvolal živú diskusiu. Viac na túto tému v rozhovore, ktorý pri tejto príležitosti poskytla časopisu TP+TP.

Zhruba po ôsmich mesiacoch platnosti zákona sa pripravuje jeho novela. Čo je jej cieľom?

Hlavným zámerom novely je využiť skúsenosti z implementácie novej právnej úpravy v oblasti sociálnych služieb, ako aj výsledky a závery získané z monitoringu implementácie zákona o sociálnych službách v obciach, mestách a vyšších územných celkoch za obdobie I. a II. štvrťroka 2009, s cieľom zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu tejto právnej normy, tak pre užívateľov sociálnych služieb, ako aj pre ich poskytovateľov. Okrem vykonania viacerých legíslatívno- technických zmien, ktoré však v praxi zabezpečia jednoznačnosť a odstránia pochybnosti pri ich aplikácii, ide aj o precizovanie ustanovení zákona o sociálnych služieb tak, aby sa zvýšila dostupnosť sociálnych služieb, znížila administratívna a finančná záťaž lekárskej posudkovej činnosti, ale aj finančná záťaž pri zabezpečovaní sociálnej služby zo strany obcí, zjednodušilo financovanie sociálnych služieb, ktoré majú nízkoprahový charakter a upravili sa niektoré kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnych služieb.

Mohli by ste sa dotknúť aspoň tých najvýznamnejších zmien, ktoré sa v rámci pripomienkového konania tohto zákona chystajú?

Novela prináša viaceré zmeny, z ktorých by som chcela vyzdvihnúť aspoň tie najdôležitejšie. Upravuje sa napríklad postup obce a vyššieho územného celku pri poskytnutí a zabezpečení sociálnej služby, a to tak, aby mohol klient uplatniť svoje právo vybrať si nielen sociálnu službu, ale aj jej poskytovateľa, a to tak verejného ako neverejného, s ohľadom na jeho individuálne potreby a možnosť zotrvať vo svojej komunite. Upravuje sa tiež možnosť uzatvárať zmluvu o zabez-pečení poskytovania sociálnej služby aj na viac klientov, t.j. rámcovo napr. na kapacitu zariadenia. Zjednodušuje sa proces lekárskej posudkovej činnosti na obciach a VUC, a to tak, že ak má klient aktuálne lekárske nálezy, nie je potrebné žiadať od zmluvného lekára ďalšie posúdenie jeho zdravotného stavu, čím sa skráti medicínske posudzovanie a zvýši efektivita výdavkov na túto činnosť zo strany samosprávnych orgánov. Zdôrazňuje sa, že klient neplatí za vystavenie lekárskeho nálezu na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu. Predlžuje sa prechodné obdobie na preposudzovanie klientov, čím sa vytvára dostatočný časový priestor pre obce a VÚC. Vytvára sa možnosť využiť odborný potenciál sociálnych pracovníkov na výkon sociálnej posudkovej činnosti, ktorí sú zamestnancami, napríklad zariadení sociálnych služieb, čím sa tiež zefektívnia výdavky na sociálnu posudkovú činnosť. Precizujú sa ustanovenia týkajúce sa registrácie a akreditácie, s cieľom zjednodušiť tieto procesy a zabezpečiť jednotný výklad pravidiel.

V návrhu novely sa menia aj podmienky úhrady ekonomicky oprávnených nákladov medzi verejnými poskytovateľmi. Ako?

Tak, že sa taxatívne určuje, pri ktorých sociálnych službách dochádza k takejto úhrade, pričom pri nízkoprahových sociálnych službách sa uplatňujú ekonomicky oprávnené náklady podľa miesta poskytovania sociálnej služby z dôvodu obtiažnosti zistiť trvalý pobyt klientov, (napr. u ľudí bez domova). Ustanovuje sa, že obce nie sú povinné hradiť ekonomicky oprávnené náklady vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode sa nachádzajú. Dôvodom takejto úpravy je, že obec zabezpečuje sociálnu službu nielen pre svojho občana, ale aj pre občana samosprávneho kraja, ktorý má v rámci podielových daní zohľadneného aj takéhoto občana. Odstraňuje sa duplicita financovania v rámci ekonomicky oprávnených nákladov u tých zariadení sociálnych služieb, ktoré sú v plnom rozsahu už financované účelovou dotáciou z MF SR. Zjednocuje sa systém oslobodenia od platenia úhrady za vybrané činnosti tak pre všetkých verejných , ako aj u objednaných neverejných poskytovateľov. Podrobnejšie sa upravuje postup pri zohľadňovaní príjmu a majetku klienta a pri uplatňovaní ochrany príjmu pri platení úhrady, čím sa zabezpečuje vyššia participácia tých klientov a jeho príbuzných na platení úhrady, ktorí sú majetnejší. Upravuje sa spôsob financovania neverejných poskytovateľov nízkoprahových a iných vybraných sociálnych služieb, a to podľa miesta poskytovania sociálnej služby bez ohľadu na trvalý pobyt klientov vzhľadom na existujúce problémy v praxi. Rozširujú sa možnosti naplnenia kvalifikačných predpokladov u vybraných odborných činností (napr. opatrovateľ, posudzujúci lekár).

Mimochodom, ako je to s tzv. nelegálnymi poskytovateľmi sociálnych služieb?

V rámci dohľadu sa umožňuje prijímať opatrenia, ktorých cieľom je zamedziť činnosť tzv. nelegálnych poskytovateľov, ktorí pôsobia bez registrácie, pričom sankcia pre takéhoto „poskytovateľa“ sa určuje v značnej výške (35 000 €) ako výstraha pre právnické alebo fyzické osoby, ktoré by chceli prevádzkovať „nelegálne“ zariadenia, súčasne sa umožňuje pozastaviť činnosť takéhoto zariadenia a ustanovuje sa povinnosť príslušných samosprávnych orgánov zabezpečiť klientom nelegálnych zariadení adekvátnu sociálnu službu.

Aké sú cieľové skupiny a druhy najdôležitejších sociálnych služieb?

Cieľom poskytovania sociálnych služieb je riešiť nepriaznivú sociálnu situáciu klientov, t.j. sociálne problémy klientov, ktorí sú z rôznych dôvodov ohrození sociálnym vylúčením alebo sú už priamo vylúčení zo spoločnosti a bez pomoci nie sú schopní riešiť svoju situáciu. Z definície nepriaznivej sociálnej situácie je možné identifikovať aj cieľové skupiny, ktorým sa sociálne služby poskytujú. Ide napr. o ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, bezdomovcov, osoby so zdravotným postihnutím alebo vo vyššom veku, opatrovateľov, obete domáceho násilia a obchodovania s ľuďmi. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa sociálne služby nezameriavajú len na jednotlivca, ale aj na jeho rodinu, ba dokonca aj na komunitu. Z hľadiska druhovosti nie je možné hovoriť o dôležitých, či menej dôležitých sociálnych službách, pretože z pohľadu klienta, ktorý je na niektorú sociálnu službu odkázaný, je práve táto sociálna služba vždy významná. V závislosti od toho, aká sociálna udalosť sa sociálnymi službami rieši alebo pre akú cieľovú skupinu sú určené, delia sa sociálne služby do piatich základných skupín. Ide o sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb (napr. sociálne služby v zariadeniach pre osobu, ktorá nemá zabezpečené ubytovanie), sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (napr. pomoc rodine pri starostlivosti o dieťa a pri ich sociálnom začlenení), sociálne služby pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, s nepriaznivým zdravotným stavom alebo vo vyššom veku (napr. sociálna služba v rôznych druhoch zariadení, prepravná služba, tlmočnícka služba, požičiavanie pomôcok), sociálne služby s použitím telekomunikačných technológii (napr. monitorovacia a signalizačná služba, krízová pomoc prostredníctvom telekomunikačných technológií) a podporné služby (napr. odľahčovacia služba, denné centrum, integračné centrum, jedáleň, práčovňa). Poskytovateľ sa môže rozhodnúť, či z tejto širokej palety služieb bude poskytovať len jednu alebo bude sociálne služby účelne a vhodne spájať.

Veľa sa hovorí o povinnosti prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnych služieb. Ako na to reaguje zákon? Aké sú v tomto smere skúsenosti z praxe? Záleží výklad zákonnej normy len na individuálnom posúdení príslušného úradníka?

Práva klientov sú v zákone explicitne vyjadrené, t.z., že ich nie je možné posudzovať subjektívne a sú zárukou, že sa klientom budú poskytovať kvalitné sociálne služby a v súlade s ich základnými ľudskými právami a slobodami, pri zachovaní ľudskej dôstojnosti, rešpektujúc ich rozhodnutia, ich individuálne potreby a schopnosti s cieľom aktivizácie a podpory ich integrácie. Nástrojom, ktorý prispeje k realizácii práva klientov na poskytovanie sociálnych služieb podľa individuálnych potrieb, t..j. „šitých na jeho mieru“, je aj vypracovávanie individuálnych rozvojových plánov. Poskytovateľ sociálnej služby je v rámci týchto dokumentov povinný plánovať sociálnu službu a prihliadať pritom na individuálne potreby, schopnosti klienta, vytýčiť cieľ sociálnej služby, viesť si záznamy o tom, ako prebieha sociálna služba a hodnotiť, či sa stanovené ciele dosiahli, a to aj za účasti klienta, ak je toho schopný. Obsahom individuálneho rozvojového plánu u osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a osôb odkázaných na pomoc inej osoby je aj program sociálnej rehabilitácie.

Ako je to s termínmi platnosti lekárskych posudkov? Niekedy totiž samosprávne orgány trvajú na ich aktualizácii aj keď to zákon nevyžaduje. Kto má platiť za zbytočné byrokratické úkony - klient alebo orgán, ktorý ich vyžaduje?

Zákon o sociálnych službách neustanovuje dobu platnosti vydaného lekárskeho posudku. Posudzujúci lekár však môže určiť termín opätovného posúdenia zdravotného stavu klienta, ak je predpoklad, že dôjde k zmene jeho zdravotného stavu. To však neznamená, že po uplynutí termínu lekársky posudok automaticky prestáva platiť, lebo lekársky posudok je platný až do vydania nového lekárskeho posudku. Je dôležité vedieť, že samostatne sa lekársky posudok nevydáva, pretože je súčasťou posudku o odkázanosti na sociálnu službu. V snahe nezaťažovať občanov, ale aj správne orgány, neurčuje sa termín opätovného posúdenia zdravotného stavu klienta, ak jeho zdravotný stav je chronický, s trvalým poškodením a od ďalšej liečby nemožno očakávať jeho zlepšenie. Už súčas-ná platná právna úprava ustanovuje povinnosť platiť úhradu nákladov za zdravotné výkony na účely sociálnych služieb samosprávnym orgánom. Aby v praxi nevznikali žiadne pochybnosti, v novele sa navrhuje ešte zdôrazniť, že ak si zdravotné úkony objednáva príslušná obec alebo samosprávny kraj, klient neplatí úhradu za tieto zdravotné výkony.

Ako je to s právom občana, ktorý dosiahol dôchodkový vek, na prijatie do zariadenia pre seniorov (do domu dôchodcov a pod.)? Ako zákon definuje akútny stav klienta, ktorý podmieňuje v naliehavých prípadoch jeho prijatie do takéhoto zariadenia?

Hmotnoprávne podmienky na poskytnutie sociálnej služby v zariadení pre seniorov sú definované tak, že občan okrem dovŕšenia dôchodkového veku musí byť odkázaný na pomoc inej osoby, t.j. stupeň jeho odkázanosti musí byť najmenej II. až VI. podľa prílohy č.3 zákona o sociálnych službách. Osobit-nou skupinou sú klienti, ktorí síce majú dôchodkový vek, ale nie sú odkázaní na pomoc inej osoby (t.j. ich odkázanosť nedosahuje stupeň I. až VI.), ale majú iné vážne dôvody, pre ktoré potrebujú byť umiestnení v takomto type zariadenia. Ide napr. o osoby, ktoré sú doma týrané blízkou osobou alebo sa stali bezdomovcami. Naliehavé prípady, resp. potrebu bezodkladného prijatia klienta do zariadenia pre seniorov zákon podmieňuje ohrozením jeho života alebo zdravia, nezabezpečením nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb alebo ukončením pobytu osoby odkázanej na pomoc iného v niektorom zariadení sociálnoprávnej ochrany, ktorá nemá zabezpečené bývanie.

Existujú tzv. poradovníky na prijatie do zariadenia pre seniorov. Je to v súlade so zákonom? A ako je to s možnosťou uprednostniť uchádzača o prijatie ? Môže sa to podmieňovať finančným darom alebo inou formou dotácie zariadenia sociálnej služby?

V snahe zabezpečiť kontinuitu s predchádzajúcou právnou úpravou bola aj v zákone o sociálnych službách zachovaná pôsobnosť príslušných subjektov viesť poradovníky, ale len do 31.12.2010. Táto lehota sa však v novele navrhuje predĺžiť do 31.12.2012, pokiaľ sa vytvorí dostatočná ponuka miest v zariadeniach sociálnych služieb. Zákon o sociálnych službách jednoznačne zakazuje podmieňovať uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby nielen peňažným, ale aj nepeňažným plnením, a to tak pre verejných, ako aj neverejných poskytovateľov.

Ďakujem za rozhovor.
Ján Púchovský