Vianoce

Prichádzajú, vôňou lesa ovešané,
skúsiť detské túžby uhádnuť.
Jak pred rokom sadnú do kúta
a plamienok sviec im v dlaniach
z príchodu hneď teplo zhrkúta.

A mama chce toľko vecí dorobiť.
Bielo na nás v izbe prestretý stôl čaká.
Viem , do prostých chvíľ sa najviac krásy vmestí.
Uhádni sám, prečo sa dnes
domov náhlia všetky cesty...?

Koledy sa po kolená
do čerstvého snehu zabárajú.
Avšak ani jedna z vysilenia neklesne.
Och, nie! V tento večer
nikto nesmie zostať bez piesne.

Naokolo sa vzduch chveje,
akoby bol zo skla,
a nebo je do najmenšej hviezdy vysvietené.
Z prskaviek a smiechu vošiel k nám ten sviatok.
V duši si dlho, dlho ponesieme.

Omrvinku zrejúceho leta
nájdem v rozkrojenom jablku.
A komusi visí prosba nad perami.
Nevládze sa ubrániť jej,
a tak šepká: Zostaň, láska, s nami.

Nechce sa mi práve teraz rátať,
koľko razy
naprázdno som siahla do misy.
Len si šepkám: Zostaň, láska, s nami.
Ináč na niekoho zase nezvýši.

Margita Dobrovičová,
zo zbierky Tajomstvá duše.