 | |||||||
 Aktualizované:          | GALÉRIA ČLENOV RADY REPUBLIKOVEJ ŠPECIFICKEJ ORGANIZÁCIE SZTP ŤAŽKO TELESNE POSTIHNUTÝCH A VOZIČKÁROV V NITRE
Narodila som sa ešte v minulom storočí, písal sa rok 1974. Vo veku čerstvej dospelosti som mala ťažkú autohaváriu a odvtedy používam invalidný vozík. Po skončení ZŠ som sa rozhodla pre štúdium na SOU obchodnom, v odbore predavačka. Po skončení učilišťa som rok pracovala ako predavačka potravín, čo ma v tom čase veľmi bavilo. Potom prišiel ten osudný deň 5.10.1992 a ja som zostala odkázaná na pohyb pomocou invalidného vozíka. Keď som sa na jar 1993 vrátila domov z liečenia, tak som uvažovala, že ako predavačka asi nemám šancu sa zamestnať, tak som sa prihlásila do školy s cieľom zvýšiť si kvalifikáciu a „zamestnať myseľ“, aby som každý deň nerozmýšľala nad tým čo sa mi stalo. Po dvoch rokoch, keď som zmaturovala, tak som sa rozhodla, že sa začnem pripravovať na štúdium na vysokej škole, ale plán s vysokou školou mi nevyšiel, tak som sa rozhodla, že si budem hľadať prácu. Chvíľu mi to trvalo, ale nakoniec sa mi to, vďaka podpore mojej sestry a pomoci priateľov, podarilo. Som presvedčená, že zamestnať vozičkára je hlavne o ochote ľudí, žiaden zákon o povinnosti to nezabezpečí. V práci som už takmer 11 rokov, začínala som ako spojovateľka na informáciách, tam som pôsobila 1,5 roka. Potom zamestnávateľ hľadal niekoho, kto má strednú školu, na prácu v skladovom hospodárstve. Tak prišla moja príležitosť (v sklade som bola 5,5 roka). Potom prišla ďalšia ponuka zo strany zamestnávateľa, či by som nechcela robiť expedičnú evidenciu, ktorú robím dodnes a tiež aj skladové hospodárstvo. Pred 4. rokmi sa moja sestra rozhodla, že nechce byť diskriminovaná kvôli neznalosti cudzieho jazyka, tak sa rozhodla pre štúdium anglického jazyka. No a ja som tak uvažovala, že ju na kurz budem asi dosť často voziť, tak som sa rozhodla, že si to na tom kurze „odsedíme“ spolu. Ja tam chodím ešte aj dnes, ale sestra už nie. Jeden pekný deň mi telefonovala priateľka, nemohli sme sa rozprávať. Povedala som jej, že si zavoláme večer, lebo som na angličtine. Na to ona večer zareagovala, že keď chodím na angličtinu, tak idem s ňou do školy v Dánsku. V roku 2006 od augusta do polovice decembra som študovala na Hojskole. Po návrate sa mi ozval pán Franko s ponukou študovať na vysokej škole, ale dva roky predtým som ešte využila jeho ponuku a absolvovala som dve kolá počítačového kurzu, ktoré organizovala organizácia vozičkárov, a toto štúdium na UKF v Nitre je vlastne takým pokračovaním. Takže teraz v roku 2008 som študentkou druhého ročníka. Študujem externou formou, lebo naďalej pracujem. Poslednou ponukou, ktorou som bola oslovená je, či by som nechcela pôsobiť a pomáhať v rade RŠO SZTP vozičkárov, čo som prijala a budem rada, ak aspoň niečím budem môcť byť prospešná. Kontakt: 037 7882234, 0905332816, | ||||||
