Všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

Ing. arch. Zuzana Kukučová, MVRR SR

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku a svojou činnosťou postupne vytvára legislatívny rámec pre opatrenia v oblasti bezbariérovej výstavby na dosiahnutie úplnej integrácie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Základným cieľom legislatívy je vytvoriť záväzné pravidlá pre urbanistické riešenie prostredia a architektonicko-stavebné riešenie stavieb, ktorými sa vytvoria podmienky pre možnosť samostatného pohybu a orientácie osôb so zdravotným postihnutím v prostredí, vrátane prístupnosti a užívania stavieb.

Limitujúcimi kritériami technického riešenia sú požiadavky na sprístupnenie a užívanie stavieb pre osoby na invalidnom vozíku alebo pre osoby s ťažkým zmyslovým postihnutím. Navrhnuté riešenie však nesmie obmedziť pohyb v prostredí a užívanie stavieb ostatným skupinám populácie, preto navrhovanie stavieb bez bariér by malo byť navrhovaním univerzálnym. Projektanti, architekti, inžinieri, stavitelia a ostatní, ktorí sa profesionálne zúčastňujú na projektovaní a výstavbe fyzického prostredia, musia mať prístup k informáciám o záväzných opatreniach, ktoré je potrebné dodržať na zabezpečenie bezbariérového sprístupnenia prostredia a stavieb. Najlepšie výsledky sa dosahujú, ak požadovaná prístupnosť a bezbariérovosť je súčasťou projektovania stavieb už od samého začiatku prác. Preto sa bezbariérové navrhovanie stavieb musí stať súčasťou výučby budúcich projektantov tak, ako je to napr. na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (cca od roku 1995).

Hlavné zásady, princípy a požiadavky, ktorými sa zabezpečuje bezbariérové riešenie prostredia a prístupnosť stavieb v Slovenskej republike sú zapracované do nasledovných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa v uplynulom období novelizovali a doplnili

• zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
• vyhláška č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ktorá nahradila predchádzajúcu vyhlášku č. 192/1994 Z.z.).

Do zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ako základného právneho predpisu upravujúceho práva a povinnosti účastníkov výstavby, sa pri novelizácii v roku 2000, zakotvilo ustanovenie § 43e, ktorým sa zdôraznila záväznosť všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktorými sa určujú požiadavky na územno-technické riešenie výstavby a na účelové riešenie stavieb s tým, že podľa nich sú povinné postupovať právnické osoby, fyzické osoby, orgány štátnej správy a samosprávy pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb. Následne podľa ust. § 143 písm. d) stavebného zákona je ministerstvo zmocnené na vydanie všeobecne záväzného predpisu (vyhlášky), ktorý spodrobní cit. ustanovenie zákona.

Požiadavka na zabezpečenie bezbariérovosti sa premietla aj do ust. § 47 stavebného zákona, v ktorom sú rámcovo ustanovené všeobecné technické požiadavky pre navrhovanie stavieb. Podľa § 47 písm. c) stavba sa musí navrhnúť tak, aby svojím stavebno-technickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania a ak je prístupná širokej verejnosti alebo je určená len na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, aby spĺňala aj osobitné požiadavky na užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, najmä požiadavku bezbariérovosti.

Podmienky pre naplnenie týchto ustanovení, najmä z hľadiska zabezpečenia prístupnosti vonkajšieho prostredia, je však potrebné vytvárať už pri plánovaní urbanizovaného prostredia a to postupmi a nástrojmi územného plánovania. Vlastný obsah územnoplánovacej dokumentácie - jednotlivé problémové okruhy, ktoré rieši - sa odvíjajú od konkrétneho stupňa územnoplánovacej dokumentácie, t.j. od stupňa jej podrobnosti. Pre sledované ciele prichádzajú do úvahy stupne
- územný plán obce,
- územný plán zóny.

Obstarávanie a schvaľovanie územného plánu obce alebo územného plánu zóny je plne v kompetencii obce. Už pri zadaní územného plánu obce podľa § 8 ods. 3 písm. n) vyhlášky č. 55/2001 Z.z. sa požaduje stanovenie požiadaviek na riešenie zásad a regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce s prihliadnutím na historické, kultúrne, urbanistické a prírodné podmienky územia vrátane požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pri zadaní územného plánu zóny podľa § 8 ods. 4 písm. n) citovanej vyhlášky je osobitne zdôraznená povinnosť formulovať požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Schválené zadanie územného plánu obce alebo zóny je základným dokumentom, ktorý obsahuje hlavné ciele riešenia a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii a ktoré je nutné rešpektovať pri spracovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie, ako aj pri jej schvaľovaní.

V rámci reformy verejnej správy s účinnosťou od 1. januára 2003 prešla na obce pôsobnosť stavebného úradu, čím sa vytvoril dostatočný priestor v rámci postupov územného plánovania ako aj stavebného poriadku, na plánovanie, presadzovanie a zabezpečenie takých opatrení, ktoré prispejú k odstráneniu bariér v obciach ako aj v jednotlivých stavbách.

Spolu s prechodom pôsobnosti stavebného úradu poverení zamestnanci obce ako stavebného úradu získali oprávnenie vykonávať štátny stavebný dohľad na stavbách podľa § 98 a nasl. stavebného zákona, vrátane oprávnenia vyzvať stavebníka alebo inú oprávnenú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, ak sa zistí na stavbe závada. Závadou na stavbe je napr. to, ak stavebník nerealizuje stavbu v súlade s právoplatným stavebným povolením a projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní alebo s ohlásením stavby, napr. aj z hľadiska zabezpečenia bezbariérového prístupu a užívania stavby. Ak stavebník alebo iná oprávnená osoba uskutočňujúca stavbu nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu. Nesplnenie výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu, alebo nesplnenie opatrení nariadených stavebným úradom, sa podľa § 105 ods. 1 alebo § 106 ods. 1 stavebného zákona kvalifikuje ako priestupok alebo správny delikt (rozlišuje sa podľa toho, či ho spáchala fyzická osoba alebo právnická osoba a fyzická osoba oprávnená na podnikanie), za ktorý sa uloží sankcia vo forme peňažnej pokuty.

Vyššie citované ustanovenia stavebného zákona, ktorými sa zabezpečuje bezbariérovosť prostredia a stavieb sú podrobnejšie rozvedené vo vykonávacej vyhláške č. 532/2002 Z.z. Pri jej príprave sa využili skúsenosti a poznatky z aplikácie predchádzajúcej vyhlášky, ktoré okrem iného signalizovali, že všeobecné technické požiadavky nedostatočne zohľadňovali požiadavky z hľadiska všetkých kategórií zdravotne postihnutých občanov, napr. pre kategóriu zrakovo postihnutých s obmedzenou schopnosťou orientácie. Bolo tiež potrebné upresniť niektoré formulácie predchádzajúcej vyhlášky, ktoré neboli dostatočne zrejmé a jednoznačné a tým umožňovali rôznosť výkladu a aplikácie. Taktiež došlo k rozvoju nových technológií a špecifických výrobkov v tejto oblasti, zvýšila sa ich dostupnosť a technická vybavenosť stavieb. Odborné podklady pre novelizovanie a doplnenie jednotlivých ustanovení pôvodnej vyhlášky spracovala STU – Fakulta architektúry, katedra architektonickej tvorby budov pre kultúru, zdravotníctvo, šport a voľný čas, pričom sa zohľadnili podklady predložené jednotlivými zväzmi zdravotne postihnutých občanov.

Vyhláška č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie orientácie (nadobudla účinnosť 1. decembra 2002) vo svojej štvrtej časti stanovuje základné zásady pre vytváranie bezbariérového prostredia ako aj všeobecné technické požiadavky na stavby a ich časti tak, aby ich mohli užívať aj osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa nej sa postupuje

• pri projektovaní a schvaľovaní územného plánu obce a zóny,
• pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní a užívaní stavby
• bytového domu a ostatných budov na bývanie,
• bytu, ak ho má užívať osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (byt osobitného určenia),
• rodinného domu, ak ho má užívať osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (rodinný dom osobitného určenia),
• nebytovej budovy v časti určenej na užívanie verejnosťou,
• stavby, v ktorej sa predpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (stavba s chráneným pracoviskom - § 55 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti), inžinierskej stavby v časti určenej na užívanie verejnosťou,
• požiadavky štvrtej časti vyhlášky sa primerane použijú aj pri zmenách stavieb (prístavba, nadstavba, stavebné úpravy), ak to nie je vylúčené zo závažných kultúrnych, historických alebo technickoprevádzkových dôvodov; v takom prípade však projektová dokumentácia zmeny stavby musí obsahovať príslušné zdôvodnenie projektanta (§ 2 ods. 4 vyhlášky).

Do vyhlášky bola zakomponovaná požiadavka, aby prístup do vyššie uvedených stavieb bol zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni komunikácie pre chodcov bez vyrovnávacích stupňov; pri novostavbách musí byť takto riešený hlavný vstup. Ak nemožno vstup zabezpečiť uvedeným spôsobom, musí byť vyrovnanie riešené rampou, schodiskovou plošinou alebo vonkajším výťahom.

Do vyhlášky boli doplnené najmä požiadavky na zabezpečenie prístupnosti, orientácie a užívania stavieb pre osoby so zmyslovým postihnutím

• vo vzťahu k zrakovo postihnutým osobám sa používa
  • vodiaca línia prirodzená alebo umelá, ako spojnica hmatných orientačných bodov,
  • signálny pás, ktorý určuje zrakovo postihnutým osobám presný smer chôdze (napr. pri prechádzaní cez vozovku),
  • varovný pás, ktorý ohraničuje miesto, ktoré je pre zrakovo postihnuté osoby trvalo nebezpečné (napr. označenie hranice medzi chodníkom a vozovkou alebo označenie hrany nástupišťa), - akustické signalizačné zariadenie s vyhradenými tónmi, prípadne doplnené o hlasový hlásič (napr. na priechode, vo výťahu),
• vo vzťahu k sluchovo postihnutým osobám sa používa
  • svetelné signalizačné zariadenie (napr. na prechode),
  • indukčná slučka – zariadenie pre nedoslýchavé osoby, ktoré im umožňuje pomocou osobnej kompenzačnej pomôcky prijímať zvuk akustických reprodukčných zariadení.

Vyhláška ustanovila v príloh ovej časti jednotlivé konkrétne požiadavky pre zabezpečenie bezbariérového užívania stavieb týkajúce sa najmä

• komunikácií, vrátane úpravy povrchov a výškových rozdielov, schodísk a rámp, chodníkov, priechodov a nástupíšť, vstupov do stavieb a výťahov,
• vnútorného priestoru, vrátane úprav okien, dverí, zdravotechnických zariadení, manipulačných priestorov a plôch, informačných zariadení,
• verejných plôch, vrátane parkovísk a odstavných plôch, verejných telefónnych automatov, poštových schránok a bankomatov.

V intenciách vyhlášky č. 532/2002 Z.z. územnoplánovacia dokumentácia, architektonické návrhy a projekty stavieb musia spĺňať podmienky určené touto vyhláškou, čím sa atribút bezbariérovosti v najzákladnejších rysoch naplní; typologické zásady sprístupnenia prostredia a stavieb sú tu stanovené tak, že sú kompatibilné s normami ostatných európskych krajín. Na odstránenie bariér zo života ľudí však nepostačuje len dobrá legislatíva, ale je potrebná aj jej dôsledná aplikácia v praxi na úrovni obcí ako orgánov územného plánovania a stavebných úradov, ako aj pri projektovaní urbanizovaného prostredia a stavieb na úrovni projektantov, architektov a stavebných inžinierov a v neposlednom rade pri financovaní, realizácii a užívaní stavieb investormi, stavebníkmi a staviteľmi.

MVRR SR od roku 2004 priebežne zabezpečuje odbornú prípravu a overovanie osobitného kvalifikačného predpokladu zamestnancov stavebných úradov (obcí) v súlade s ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona. Problematika navrhovania bezbariérového prostredia bola zahrnutá do programu vzdelávania zamestnancov stavebných úradov s tým, že sú dôrazne upozornení na povinnosť sledovať dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a na dôsledok ich nedodržania. MVRR SR v rokoch 2004 až 2006 aj prostredníctvom krajských stavebných úradov dôrazne upozorňovalo stavebné úrady na dodržiavanie vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v správnych konaniach vedených podľa stavebného zákona - t.j. pri umiestňovaní a povoľovaní stavieb, pri kolaudovaní nových stavieb a ich zmien, ako aj pri ich uskutočňovaní a užívaní. Nedodržanie ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pri navrhovaní stavieb je kvalifikované ako porušenie zákona, z čoho vyplýva, že také povolenie stavby je potrebné zrušiť nielen v odvolacom konaní, ale aj po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Ďalej upozornilo krajské stavebné úrady, aby v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu na stavbách aj sami priebežne sledovali a kontrolovali dodržiavanie cit. vyhlášky a v prípade zistenia jej nerešpektovania, aby stavebné úrady dôsledne vyvodzovali sankcie.

Zároveň MVRR SR v rámci plnenia úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 877 zo 14. septembra 2004 a uznesenia vlády SR č. 692 zo 14. septembra 2005, ktorými sa sleduje zabezpečenie realizácie opatrení "Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života", požiadalo Slovenskú stavebnú inšpekciu, Riaditeľstvo inšpekcie so sídlom v Bratislave, aby formou štátneho stavebného dohľadu v zmysle § 123a stavebného zákona v spolupráci so stavebnými úradmi v územnom obvode každého stavebného inšpektorátu, pravidelne a priebežne zabezpečovala kontrolu dodržiavania všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie stanovených vyhláškou č. 532/2002 Z.z., a to najmä v procese realizácie a užívania stavieb.

Výsledky doteraz realizovaných kontrol signalizujú, že požiadavky vyhlášky sú v oveľa menšej miere dodržiavané pri zmenách dokončených stavieb, vzhľadom na vyššiu technickú a finančnú náročnosť zmien ale aj benevolentnosť stavebných úradov pri schvaľovaní takejto projektovej dokumentácie. Preto ministerstvo prostredníctvom krajských stavebných úradov opätovne upozornilo stavebné úrady, aby venovali zvýšenú pozornosť povoľovaniu nových stavieb a najmä zmien dokončených stavieb (prístavby, nadstavby a stavebné úpravy jestvujúcich stavieb). Následne sa štátny stavebný dohľad môže zamerať na kontrolu dodržiavania podmienok stavebného povolenia a overenej projektovej dokumentácie pri realizácii stavieb, ktorú je najúčinnejšie vykonávať tesne pred dokončením stavby - pred kolaudáciou. V intenciách Štatútu Slovenskej stavebnej inšpekcie je táto úloha pre SSI trvalá; kontrola bude priebežne pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, predovšetkým na stavbách užívaných širokou verejnosťou, najmä divadlá, kiná, banky, pošty, veľkoobchody, budovy súdov, prokuratúry, orgánov štátnej správy a samosprávy, ako aj na stavbách bytových domoch, pri ktorých je dodržanie bezbariérovosti podmienkou pre poskytnutie dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Vypracovala: Ing. arch. Zuzana Kukučová, vedúca oddelenia stavebného poriadku, MVRR SR