Vec:
Stanovisko k otázkam týkajúcim sa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR bola mailom doručená Vaše otázky a pripomienky k zákona o sociálnych službách, v súvislosti s pracovným stretnutím, ktoré sa konalo v Bratislave dňa 11.2.2009. Napriek tomu, že predmetné otázky a pripomienky boli priamo na stretnutí zodpovedané ústne, odpovede Vám zasielame aj písomne.
Novela zákona 448/2008 o sociálnych službách o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
Zmena: 317/2009 Z. z. s účinnosťou od 1.novembra 2009
Zmena: 551/2010 Z. z. s účinnosťou od 30.decembra 2010
Zmena: 551/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.marca 2011
Novela zákona o sociálnych službách neprináša žiadnu zmenu v platbách za starostlivosť o neplnoleté deti v zariadeniach sociálnych služieb! Pre tieto deti platí rovnaký právny stav, ako pred schválením novely. To znamená, že žiadne zo zariadení sociálnych služieb nie je povinné zvýšiť platby za starostlivosť o neplnoleté deti na minimálne 50% oprávnených ekonomických nákladov. (Nie je povinné zvýšiť platby!?) Legislatíva to však ani nezakazuje – zariadenia tak môžu urobiť, rovnako, ako to mohli urobiť aj pred schválením poslednej novely zákona. V žiadnom prípade však nejde o dikciu zo strany MPSVR SR.
Nocľahárne, útulky a ostatné zariadenia sociálnych služieb sa napriek odsunutej účinnosti novely zákona o sociálnych službách zvládnu hlavne v mrazivých dňoch postarať o občanov.
Podľa novely sa obecné zariadenia všetkých druhov sociálnych služieb a neverejní poskytovatelia vybraných druhov sociálnych služieb (zariadenia pre seniorov, opatrovateľskej služby, denné stacionáre a nocľahárne) budú financovať priamo zo štátneho rozpočtu tak, že sa zákonom ustanoví výška príspevku podľa druhu sociálnej služby a počtu prijímateľov.
S cieľom podporiť zotrvanie klienta v prirodzenom domácom prostredí a znížiť tlak na kapacity zariadení pre seniorov sa sprísnia podmienky pre prijatie do takéhoto typu zariadenia zvýšením stupňa odkázanosti z II. na IV. Klientom s nižším stupňom odkázanosti sa neodoberá právo na sociálnu službu hradenú z verejných zdrojov. Naďalej sa im budú poskytovať sociálne služby v teréne alebo v inom type zariadenia (napr. v dennom stacionári, zariadení opatrovateľskej služby).
Plnoletý klient, ktorému poskytuje sociálnu službu obec alebo vyšší územný celok, sa po novom bude spolupodieľať na úhrade služby dlhodobej starostlivosti, a to vo výške minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov. Zvýšenie participácie klienta a jeho rodiny na úhrade je opakovanou a dlhodobou požiadavkou samosprávy. Klientov, ktorí majú nízky príjem, sa ani určenie úhrady vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov verejných poskytovateľov nebude týkať. Bude sa na nich naďalej vzťahovať ochrana príjmu, a tak budú platiť iba čiastočnú alebo žiadnu úhradu. V praxi to bude znamenať, že klientom v celoročnom pobytovom zariadení musí naďalej zostať minimálne 20 % sumy životného minima, čo je približne 40 €. Úhrada v minimálnej výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov sa rovnako netýka detí, ktorým sa z dôvodu zdravotného postihnutia poskytujú služby dlhodobej starostlivosti. Pre nich bude aj naďalej platiť súčasný stav.
Po novom sa tiež už nebude zohľadňovať iba súčasná finančná situácia klienta a jeho rodiny v prípade úhrady za sociálnu službu, ale prihliadať sa bude aj na príjem získaný predajom nehnuteľnosti v posledných piatich rokoch. Ide o opatrenie znižujúce riziko špekulácií.
Novelou sa ruší ochrana príjmu u klientov, ktorí majú majetok, vrátane úspor, presahujúci hodnotu vo výške 10 000 €.
Novela ďalej posúva termín pre splnenie podmienok debarierizácie zariadení do 31. decembra 2015, čím sa znížia náklady na poskytovanie sociálnych služieb. Keby sa termín neposunul, VÚC by na debarierizáciu museli do konca roka 2013 vynaložiť 28,6 milióna eur, čo by im spôsobilo veľký problém.
Nedostatok pracovníkov, ktorí vykonávajú opatrovateľskú službu prinútilo ministerstvo k rozšíreniu možností vykonávať opatrovanie aj zamestnancami, ktorí nemajú dostatok zručností a vedomostí, napríklad opatrovateľa/ku bude môcť vykonávať aj sanitár/ka alebo osoba staršia ako 55 rokov s 3 ročnou praxou.
Zákonom sa má stanoviť minimálna výška úhrady za sociálne služby dlhodobej starostlivosti, a to v sume najmenej 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu. Budú teda platiť rovnako ľudia v súkromných aj štátnych zariadeniach?
Táto úprava sa nevzťahuje na neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Tí budú naďalej určovať úhradu zmluvou, najviac vo výške 100 % ekonomicky oprávnených nákladov. To však automaticky neznamená, že úhrada u neverejného poskytovateľa je vyššia ako u verejného poskytovateľa, nakoľko už v súčasnosti (podľa platnej právnej úpravy) aj verený poskytovateľ môže stanoviť úhradu vo výške 100% ekonomicky oprávnených nákladov v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce a VÚC. V praxi však obce a VÚC z rôznych dôvodov nezvyšovali úhradu vo všeobecne záväzných nariadeniach, v dôsledku čoho sa zvyšovali nároky na verejné zdroje, teda rozpočty obcí a VÚC. Z uvedených dôvodov sa MPSVR SR rozhodlo určiť minimálnu výšku úhrady zákonom. S takýmto návrhom sa stotožňuje aj samospráva.
Obce a vyššie územné celky sú povinné určiť úhradu vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov v lehote do 30.6.2012. Výška úhrady vo všeobecne záväznom nariadení sa vzťahuje na všetkých klientov, teda aj tých ktorým sa sociálna služba poskytuje už v súčasnosti. Výnimka sa vzťahuje na neplnoleté osoby, teda deti, pre ktoré obec alebo VÚC nie je povinná určiť úhradu v minimálne 50 % EON.
Plnoletý klient, ktorému poskytuje sociálnu službu obec alebo vyšší územný celok, sa po novom bude spolupodieľať na úhrade služby dlhodobej starostlivosti, a to vo výške minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov. Zvýšenie participácie klienta a jeho rodiny na úhrade je opakovanou a dlhodobou požiadavkou samosprávy. Klientov, ktorí majú nízky príjem, sa ani určenie úhrady vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov verejných poskytovateľov nebude týkať. Bude sa na nich naďalej vzťahovať ochrana príjmu, a tak budú platiť iba čiastočnú alebo žiadnu úhradu. V praxi to bude znamenať, že klientom v celoročnom pobytovom zariadení musí naďalej zostať minimálne 20 % sumy životného minima, čo je približne 40 €. Úhrada v minimálnej výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov sa rovnako netýka detí, ktorým sa z dôvodu zdravotného postihnutia poskytujú služby dlhodobej starostlivosti.
Ako sa bude brať posudzovanie majetku pre klienta, ktorý už je v zariadení pre seniorov, nebude niesť dôsledky predaja nehnuteľnosti?
Klientom, ktorým sa poskytuje sociálna služba už v súčasnosti, sa nebude prihliadať na ich predaný majetok v posledných 5 rokoch.
Čo sa stane so súčasným klientom zariadenia pre seniorov, ktorý po schválení novely nebude spĺňať podmienky odkázanosti? Automaticky ho vylúčia?
Pre týchto klientov sa nič nezmení, zákon nemôže pôsobiť retroaktívne. Poskytovateľ je zo zákona povinný poskytovať týmto klientom naďalej príslušné činnosti v rozsahu ich odkázanosti. Občania, ktorí majú právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na zariadenie pre seniorov a nespĺňajú podmienky na prijatie do takéhoto zariadenia podľa novely, ale sa im ešte sociálna služba nezačala poskytovať, sa považujú automaticky za odkázaných na iné druhy sociálnych služieb (na opatrovateľskú službu, zariadenie opatrovateľskej služby a denný stacionár).
Akým spôsobom a kto bude zisťovať majetok (vrátane úspor) klienta, prípadne jeho rodinných príslušníkov, nad 10 000 €? Budú žiadatelia predkladať daňové priznanie za posledných päť rokov?
Nie, nebude musieť predkladať žiadne daňové priznanie. Nikto nebude osobitne prešetrovať majetkové pomery. Klient v čestnom prehlásení uvedie, že nemá majetok vo vyššej sume a preberá zodpovednosť za pravdivosť tohto tvrdenia. Ak sa ukáže, že neuviedol pravdivé údaje, bude niesť všetky dôsledky. To znamená aj doplatenie všetkých finančných prostriedkov, ktorými prispievala za neho na úhradu sociálnych služieb samospráva.