Sociálna rehabilitácia v zariadení Máj Piešťany

Republiková špecifi cká organizácia SZTP ťažko telesne postihnutých a vozičkárov v Nitre, uskutočnila v dňoch 19. - 26. 7.2009 sociálno - rehabilitačný kurz v zariadení v hotela Máj Piešťanoch.

Kurzu sa zúčastnilo 36 detí, mládeže i dospelých, z toho 15 vozičkárov.

Program kurzu bol veľmi pestrý a dobre pripravený. Okrem päť procedúr - bioptron, parafango zábal, rašelinový zábal, oxygeno terapie a masáže, bol celodenný prístup do bezbariérového bazéna. Na začiatku pobytu nás v priestrannom bare privítal riaditeľ hotelového zariadenia, oboznámil nás nielen s jeho históriou, ale aj s históriou kúpeľného mesta Piešťan. Pozval nás na kultúrne a zábavné programy, ktoré sa tu uskutočnia a záver privítania sme ukončili prípitkom.

V utorok 21.7. sme mali veľmi zaujímavú prednášku s pracovníčkami ADELI Centra - Adeli terapia je rehabilitačná liečba pre deti s DMO a dospelých s cerebrálnymi a inými pohybovými poruchami na základe kozmickej medicíny. V stredu 22.7. zasa Sociálna rehabilitácia v zariadení Máj Piešťany prišli medzi nás pracovníčky fi rmy Otto Bock Slovakia, kde nám predviedli viacero typov vozíčkov (niektorí si ich aj objednali). Na záver každému darovali prospekt Otto Bock, furiantskú čiapku a večné pero. Vo štvrtok 23.7. medzi nás zavítal náš predseda Vilko so svojou manželkou Milkou, aby nás oboznámil s najnovšími sociálno právnými zákonnými normami.

V družnej debate sme rozobrali naše prroblémy, pomohol nám ich riešiť a na záver nás oboznámil s pripravovanými akciami, pozval na Výročnú konferenciu 22.8.2009 v Nitre, v septembri na kurz počítačov a v októbri na šachový turnaj o pohár predsedu. V piatok 24.7. v rámci kultúrneho programu nám zahrala aj muzika, kde nám zaspievali dve veselé speváčky viacero pesničiek, nielen do tanca, ale aj na počúvanie. V sobotu 25.7. na rozlúčkovom večierku sme sa dobre zabavili, kde naša vedúca Anička Homolová ukázala, že vie nás nielen preháňať, ale sa v tanci na vozíčkoch s Dominikou Gavaldovou, aj dobre vyzvŕtať. No nielen ona, ale všetci sa dobre bavili, veselo spievali a tancovali až do záverečnej. Nemôžem tu nespomenúť, že rehabilitačného kurzu sa zúčastnila aj nádejná spisovateľka Martina Trungelová, ktorá svojou básnickou zbierkou „Spev srdca“ nás obohatila svojím videním sveta, o citlivý prístup k životu. Spolu so svojou dvojičkou - sestrou Zuzkou sú hendikepované, pripútané na invalidný vozík. Z jej viacerých básní ako: Prečo plačú deti, Život na vozíčku“ Srdce - základ života, Nič nie je ľahké, Jar - znamenie života atď., odcitujem iba pár veršov:
Keď stratíš priateľa, keď stratíš blízkeho, srdce ťa zabolí, nie je ti po vôli. Vo vnútri bolesť máš a sám to nezvládaš. Potrebuješ priateľa, čo ťa pochopí, a tak tvoj smútok po čase prebolí.

A prišla nedeľa 26. júla 2009. - deň rozlúčky. Lúčenie vždy prináša do srdca smútok a tak, aby nám bolo ľahšie u srdca, sme si sľúbili, že sa opäť, pri najbližšej príležitosti stretneme a to bude na Výročnej konferencii 22.8.2009 v Nitre. Do skorého videnia!

Ľudovít Šurina