Nebolo by od veci, dať si ešte poldeci ...

Niektoré staré príslovia, ktoré poznám ešte z čias môjho detstva od deduška, zdá sa už strácajú platnosť. Leto sa oficiálne končí v septembri. Kedysi sa hovorievalo, že leto sa v skutočnosti končí asi v strede augusta, keď už sa nedá kúpať. Vraj Vavrinec vtedy urobí do vody malú potrebu. Musím povedať, že v írečitej trnafčine to znie menej jemne, ale oveľa trefnejšie. Tak toto už neplatí, kúpal som sa vonku v bazéne aj po Vavrincovi a nemalo to chybu. Neviem, aké príslovia sa viažu k svadbe, žiadne ma nenapadá. Napriek tomu bola celkom bezchybná svadba môjho priateľa a bývalého asistenta, na ktorú mi bolo skutočným potešením prijať pozvanie. Nechýbalo jej celkom nič, keby som bol zdravý, takto nejako by som si predstavoval aj tú svoju svadbu. Okrem už tradičného diskdžokeja, som na tejto svadbe prvýkrát počul aj živú cimbalovú muziku a dobre som sa bavil a spieval som si s ostatnými rôzne známe pesničky od popových až po ľudové, okrem iného aj - Nebolo by od veci, dať si ešte pol deci. A potom som muzikantom vyhovel a dal som si až dve deci, bieleho kvalitného vínka. Uznáte sami, že za všetkými tými svadobnými dobrotami, zákuskami, rezňami, kuriatkami, pečeným prasiatkom a všetkým ostatným, chladené vínko chutí najlepšie. Hoci som si myslel, že pôjdem domov okolo polnoci, zdržal som v príjemnej spoločnosti milých ľudí oveľa dlhšie. Ešte mi v ušiach znel zvuk cimbalu a už som sa konala ďalšia svadba, síce nie moja, ale aj tak ma to potešilo. Alebo práve preto?

V poslednom čase stále viac a viac oceňujem, že sme kúpili domácu pekáreň na chlieb. Pred každým sviatkom ľudia vykúpia veľmi rýchle v našom obchode chlieb. To, čo sa nám ujde na druhý deň doobeda, nevyzerá ako boží dar. To skôr vyzerá - kto do teba kameňom, ty do neho chlebom – a zavrú ťa za zabitie. Chlieb sme si síce museli upiecť vlastný, ale zato mrazenú kačicu, ktorú si vždy nechám kúpiť k jarmoku a upečenú si ju dávam so zemiakovými lokšami, mali u nás v samoobsluhe veľmi peknú. Takú peknú, až som jej odpustil, že je maďarská. Samozrejme, že žartujem. Iba ma to tak napadlo v súvislosti s tým, čo sa u nás stále deje.

Ak sa pozriem na to spätne, tento rok bol veľmi bohatý na udalosti, dokonca ani v lete sa u nás nekonala žiadna uhorková sezóna. V januári sme vhupli rovnými nohami medzi krajiny eurozóny. Niektorí si na euro zvykajú ľahšie, iní ťažko. Stáva sa mi občas ešte aj teraz, že počujem starších ľudí prosiť predavačky, aby im výslednú sumu povedali v "našej" mene. A myslia tým koruny. Ešte asi nejaký čas potrvá, kým sa s eurom stotožníme a prestaneme prerátavať ceny na koruny. Ale nakoniec aj tak všetci zistíme, že nech už je to tá mena alebo oná, dôležité bude, nemať "prievan" v peňaženke.

Ináč sme mohli počas celého tohto roka sledovať rôzne politické kauzy, požiare, krachujúce cestovné kancelárie, problémy našej slovenskej leteckej spoločnosti, dopravné nehody a radšej ani nemyslieť, na hrozné banské nešťastie, ktoré sa stalo v Handlovej. Toto bola spleť udalostí na Slovensku. Teraz sa blížia voľby do samosprávnych krajov. Ako všetkých ostatných volieb, zúčastním sa aj týchto. Život prináša veľa smutných udalostí, ktoré väčšinou neovplyvníme. A tak by som chcel veľmi poprosiť našich politikov, aby sa nechovali ústretovo voči ľuďom iba v predvolebných kampaniach. Aby tie kampane neboli podľa hesla – Nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám my môžeme sľúbiť. Bol by som veľmi rád, aby aspoň na chvíľu prestali produkovať rôzne kauzy, aféry a iné "psie kusy" a fungovali normálnejšie. Ináč sa táto krajina bude "plácať" od ničoho k ničomu. A to snáď nechce nikto z nás.

Richard Gregor