Krása Tatier aj pre telesne postihnutých

Od Hrebienka po Reinerovu chatu je značený turistický chodník pre telesne postihnutých, aby sa aj oni sami mohli nadýchať sviežeho tatranského vzduchu a spočinúť vlastným okom na kráse Tatier. Kde presne sa tento chodník končí sa mi žiaľ nepodarilo zistiť, ale z nasledujúcich fotiek sa zdá, že možno vedie práve cez Priečne sedlo. Ak totiž človek častejšie a rád chodí do hôr, potom môže postupne zistiť, čo všetko by sa mu mohlo v lone štítov zísť s telesne postihnutým kamarátom. Potom už len stačí túto výzbroj vyniesť na chrbte hore a pod Priečnym sedlom si ju "obliecť".

Lano o dĺžke 20 m sa mi doma zdalo zbytočne dlhé, ale na Priečnom sedle sme niekoľkokrát využili jeho plnú dĺžku a bol som rád, že som ho pred výstupom neskrátil.

Najprv treba v skalách nájsť vhodné miesto, kde sa dá nohami dobre zaprieť a seba samého (napr. cez požiarnický opasok) bezpečne zaistiť o reťaze.

A potom to po strmých skalách aj bez jednej ruky ide ako po masle.

A čo dodať na záver? Možno len 2 pekné zásady, ktoré v praxi naozaj fungujú a v horách sa dajú precítiť naplno: "Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesspoločenský, informačný a zábavný bulletín o živote telesne a ťažko telesne 52 postihnutých ne." (Pr. 17:17) "Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní" (Sk. 20:35)

"Priečne sedlo - očami bežného turistu" poukazuje na náročnosť tejto trasy, aj pre zdravých ľudí. Bol som tam viackrát a zažil som, že tam dievčatá plakali, niektorým bolo treba ukazovať, kde si majú vložiť nohu, iným sa točila hlava a nemohli sa pozrieť pod seba. Keď vyšli hore triasli sa im kolená alebo boli bieli/zelení a museli sa z toho spamätať. Niektorým bolo treba vyniesť vak hore, pretože mali slabé ruky a hrozilo, že by sa mohli niekde pustiť a spadnúť. Na Tériho chate sme stretli chlapca, ktorému chýbala 1 ruka. Vôbec ho nenapadlo, že by mohol zdolať priečne sedlo....

Ide tu o vyzdvihnutie hlavnej myšlienky: "...že ak postihnutý človek chce a ak hľadá spôsoby/možnosti ako sa to dá, tak potom môže dokázať aj to, čo bežný "zdravý" človek nemusí vždy zvládnuť."

S priateľským pozdravom Ing. Roman Melicherčík