TATRY SA OTVÁRAJÚ AJ VOZIČKÁROM

Začiatkom leta sa mi dostal do rúk prospekt o Vysokých Tatrách, na ktorom boli zakreslené 4 trasy vhodné aj pre vozičkárov. Bol som zvedavý, ako si s nimi poradí držiteľ ZŤP-S. Sám by som si netrúfol, ale ako vždy na cestách, aj teraz som mal spoľahlivú asistentku - manželku. V tomto roku som privítal ponuku od priateľov, ubytovanie u nich a neľutujem.

Dovolenka začala dosť hrozivo. Keď sme opustili garáž, začalo pršať a výdatný dážď nás sprevádzal až do Tatier. Pod Tatrami som mal dojem že ide o nevhodný žart. Tatranské končiare sa kúpali v slnečných lúčoch a nám stierače nestačili čistiť okná. Za pomerne namáhavú cestu nás ale nasledujúce dni odškodnili. Kamarát, ktorý bol ,,vedúci výpravy” zvolil krásny program. Z Nového Smokovca cez Hrebienok sme šliapali po vlastných. Teda kamarát, ja som sedel na vozíku a on ma tlačil. Dosiahli sme Rainerovu chatu. Pán chatár nás odmenil pohľadnicou a odznakom. Za Rainerovou chatou skončili moje možnosti vysokohorskej turistiky. Aby som veľmi neobmedzoval zdravých členov výpravy, presvedčil som ich, aby pokračovali v túre a ja ich počkám pri chate. Lenže som nepočítal s tým, že mi ochotní turisti budú tak často ponúkať pomoc, až som to nevydržal a radšej som sa vrátil na Hrebienok. Cesta bola stále dolu kopcom, takže pri troche opatrnosti to nebol problém. Niekoľko desiatok metrov pred Hrebienkom bola cesta vydláždená veľkými balvanmi, a keď som zaváhal, prišli ku mne maďarsky hovoriaci mladí muži a ponúkli mi pomoc. Tú som ochotne prijal, keďže som potreboval iba istiť, aby som neskončil vedľa chodníka. Pri tej príležitosti ma napadlo, že nebyť nerozumných politikov, nemáme národnostné problémy.

Pekný výlet na Štrbské pleso nám padol skôr ako odpočinkový. Keď nám dovolilo počasie skúsili ešte trasu z Lysej Poľany na Bielovodské vodopády. Na každej z týchto vychádzok som stretol aspoň jedného vozičkára. To je znak, že všetci nesedíme doma. Menej namáhavú, ale krásnu vychádzku som zažil v Spišskej Sobote. Krásne zrenovované historické námestie, radosť pozerať. Medzi vydarené akcie môžem zaradiť aj návštevu Expozície Tatranskej prírody a Múzea TANAPU v Tatranskej Lomnici. Aj tieto akcie sme museli absolvovať medzi jednotlivými dažďami. Preto si myslím, že keď sa na poslednom výlete na nás občas usmialo slniečko, chcelo nás odškodniť. Výlet do Tatranskej Javoriny bol naozaj pekný. Môže sa zdať že moc chválim, asi preto, že aj ,,vozičkárske“ Tatry vo mne zanechali hlboký dojem.

Riečičiar Rudolf