MVO chcú zmeny v zákone o sociálnych službách

Zákon o sociálnych službách má podľa MVO negatívne dôsledky na ľudí, ktorí potrebujú pomoc.

Neziskové organizácie žiadajú novelizáciu nového zákona o sociálnych službách. Má podľa nich totiž vážne dôsledky na poskytovanie pomoci ľuďom v núdzi.

Výhrady má celkovo 51 neziskových organizácií. Nepáči sa im najmä prijatý pozmeňujúci návrh poslankyne Jany Vaľovej zo Smer-SD, ktorý podľa nich významným spôsobom zmenil pravidlá upravujúce fungovanie sociálnych služieb na Slovensku.

Diskriminačné a likvidačné opatrenia.
"Občan stratil právo na výber poskytovateľa, čiže výber zariadenia, do ktorého chce byť umiestnený v prípade potreby," uviedla Helena Voleková, riaditeľka nadácie SOCIA a zástupkyňa Socia fóra - čo je nezávislá platforma mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú sociálne služby.

Zákon podľa nej uprednostňuje bez výnimky verejných poskytovateľov sociálnych služieb, čiže sociálne zariadenia, ktoré sú zriadené obcou alebo VÚC. V praxi to znamená, že až vtedy, keď nie je úrad schopný zabezpečiť miesto v týchto zariadeniach, si môže občan vybrať zariadenie neverejného poskytovateľa. "To považujeme za diskriminačné a z dlhodobého hľadiska za likvidačné," skonštatovala Voleková.

Zákon sťaží ľuďom v núdzi prístup k pomoci.

Mimovládky žiadajú nápravu.
Organizácie preto žiadajú ministerstvo, aby koordinovalo obce a VÚC a aby prijalo do 1. januára 2009 postupy alebo usmernenia, ktoré by zjednotili proces vo všetkých samosprávnych krajoch.

"Žiadame obce a VÚC, aby si veľmi rýchlo premysleli postup, akým budú komunikovať s neverejnými poskytovateľmi, aby služby neboli prerušené. Lebo to by naozaj bola katastrofa najmä u tých služieb, ktoré majú charakter pomoci v kríze ako sú bezdomovci, obete domáceho násilia a podobne," vysvetlila Voleková.

Problémy pre ľudí v núdzi.
Novela zákona v dnešnej podobe môže podľa Volekovej spôsobiť najväčšie problémy ľuďom, ktorí potrebujú pomoc okamžite. Kým doteraz mohli prísť priamo do útulku, nocľahárne alebo domu pre núdzové bývanie a požiadať o službu, od nového roka by mal takýto občan smerovať najprv na úrad. Čiže na samosprávny kraj, obecný či mestský úrad.

"Čo je úplne nemysliteľné, pretože to sú práve ľudia, ktorí z princípu nemajú radi komunikáciu s úradmi, nevedia komunikovať, nemajú niekedy ani potrebné doklady, aby mohli s nimi komunikovať," uviedla Voleková.

MVO požaduje novelizáciu.
V zlej situácii sú aj seniori a zdravotne postihnutí občania. Tým, že si nemôžu vybrať zariadenie, ktoré je v ich obci, pretože je neverejné, budú premiestnení do iných obcí, miest či iného samosprávneho kraja. "Dnes, keď je základným trendom poskytovať služby v domácom prostredí, je to naozaj návratom do stredoveku," dodala Voleková.

Obrátili sa aj na prezidenta.
Prezidenta Ivana Gašparoviča požiadali, aby sa zasadil za ratifikáciu medzinárodných dokumentov Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Európska sociálna charta (revidovaná).

"Dokumenty nám toto vlastne garantujú, ale keďže sme ich ešte neratifikovali, tak sa nemôžeme na ne odvolávať a nemôžeme žiadať, aby nám pomohli pri náprave tieto medzinárodné organizácie ako je Rada Európy, OSN alebo Európska komisia," uviedla v tejto súvislosti Voleková.

TASR