Milí priatelia!

Ak budete mať v rukách nové číslo Vozičkára, uvarte si kávičku, čaj, alebo niečo na osvieženie, pohodlne sa usaďte do kresla. Koniec leta a začiatok jesene je v plnej svojej kráse a preto začínam tak trochu prozaicky.

Okolo poludnia, zvoní telefón a vo mne sa vynára otázka, kto asi volá. Chystám si veci do kufra, a preto telefón zodvihol manžel. Na druhej strane sa ozval hlas Viliama, nášho predsedu organizácie v Nitre. Manžel mi odovzdal telefón a ja som sa dozvedela správu, že mám napísať úvodník do časopisu Vozičkár.

Po ukončení telefonického rozhovoru si namiesto balenia, sadám k počítaču a upokojujem si myseľ. Napadla ma myšlienka o mojom niekoľkodňovom pobyte v Košiciach u mojej priateľky. Keďže som ešte nevidela „spievajúcu fontánu“ na pešej zóne, moje očakávanie bolo prekonané. Ráno sme vyrazili na pešiu zónu, kde nám naša kamarátka, urobila prednášku na profesionálnej úrovni o histórii budov na námestí. Prehliadka pešej zóny trvala dlhšie a človek v horúcom dni popíja viac minerálnej vody. Hoci som bola očarená krásou fontány, srdiečko zaplesalo radosťou, ale moje telo potrebovalo trochu súkromia.

Po chvíľke sme sa ocitli v realite a hľadali sme WC pre imobilných.

Moja optimistická povaha ma presviedčala, že niekde musia byť WC pre verejnosť. Dorazili sme na koniec pešej zóny a ostali sme v nemom úžase. Strmé schodište, s množstvom schodov vedúce k WC pre zdravých bolo samozrejmosťou. No vyskúšať tento spôsob bol pre mňa ako vozičkárku trochu riskantný a tak sme museli hľadať inú možnosť. Neďaleko bola veľká cukráreň a ja som k nej viedla svoj vozík. Cukráreň síce poskytovala v horúci deň chladivé potešenie. V ponuke bolo 20 druhov zmrzliny, no k toaletám viedol schodík a priestor k WC bol aj pre môj 60 cm vozíček pritesný.

Nepochodili sme ani v reštauráciách. Situácia bola už trošku na hrane a tak môj sprievodca skúsil recepcie hotelov. V jednom hoteli nám vyšli v ústrety tak, že nám dali kľúčik od izby, ktorá bola momentálne voľná. Tá izba bola presne podľa Vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z. z. pripravená pre osobu s obmedzenou schopnosťou pohybu.

To bola radosť, to bolo ďakovanie do všetkých sfér sveta. Tá izbička čakala pripravená poskytnúť pútnikovi pohladenie po každej stránke.

Zvečerievalo sa a po celodennom pobyte v centre mesta sme sa pomaličky lúčili s priateľkami za sprievodu krásnej hudby spevu vtákov a šumenia lístia na stromoch.

Prajem Vám ešte krásny koniec leta a pestrofarebnú jeseň z pod končiarov Vysokých Tatier.

Anna Mária Húsková