Príhovor hostí - Ing. Sýkora Ivan prezident SHR

Želám Vám všetkým príjemné, krásne predpoludnie. Neviem, ale asi sa budete čudovať prečo príjemné a krásne. Príjemné preto, že sa stretávame napriek Vašim handicapom, ktoré nesiete so sebou po celý svoj život. Preto dovoľte, aby som Vás pozdravil v mene nového predsedníctva SHR, ktorej členom je aj tu prítomná pani predsedníčka SZTP, ako aj v mene svojom. Aj keď sa mi trochu hlas trasie poprial by som pánovi Frankovi veľa zdravia, sily, a odvahy do tých jeho funkcií. Viem čo hovorím, preto som povedal viacej slov, lebo skutočne si to vyžaduje plné telesné a mentálne zapojenie sa v dnešnej situácii, v ktorej bol jeden i druhý predrečník spomenutý. Nie je vôbec pre nás zdravotne postihnutých lichotivá a príjemná okrem labsusov, ktorých sa dožívame v legislatíve, kde sa jedná o nás bez nás sú tu aj veľmi vážne nedostatky v tom, že finančné toky od štátu sú brzdené. Dodnes ma nikto nepresvedčil, že to bolo veľmi urýchlené rozhodnutie na MPSVaR, keď dostali správu z NKU, teda z najvyššieho kontrolného úradu, kde nejaký prepáčte za výraz, nejaký kontrolór a to som bol aj ja si dovolil odporučiť ministerstvu krátiť finančné zdroje, pre občianske združenia, ktoré sa týkajú nie samostatných požitkov. Odvoláva sa na smernicu MF, ktorú nikde nevieme zohnať, ktorú nikto z nás nepozná a urobilo sa to v procese finančného, teda tento rok, takže boli OZ pripravené, aby mohli vôbec existovať a aby mohli pomáhať Vám. Druhé, čo nás veľmi bolí je, že štát miesto toho, aby riešil situáciu okolo 2%, chcel toto jednoznačne zrušiť pre občianske združenia, dá sa povedať jediný zdroj, preto že niektorých sponzorov vôbec už nezaujímajú zdravotne postihnutí a podporujú radšej olympijské projekty, ktoré ich meno vyzdvihujú. Áno, nemôžeme byť taký, že nedoprajeme druhým. My doprajeme, chceme dopriať, ale prosíme tak ako povedala pani predsedníčka, ona nekričí a vidíte aké odozvy sú keď povie svoje. Povie ticho, ale povie rázne a musí ostať len v tom, že napriek tomu, že robí dobrovoľne, že si obetuje svoje nohy, ktoré by mohla tráviť pre vlastné rehabilitácie a zdravie, tak niekto z cudziny si dovolí osočovať a urážať nás. Po prvé, na to nemá žiadne právo, po druhé, keď nám chce niečo poradiť, nech nám poradí v legislatíve. Po tretie, nech príde aspoň raz sem do tohto štátu a nie vo Švédsku, kde vieme aké sú sociálne výhody tam.

Príklad, jeden rok sme dostali rehabilitačné pomôcky zo Švédska - pol kamiónu chodítok, takej okrovej farby, absolútne nové, tak sme hneď volali či sa niečo neprihodilo, či to môžme ľuďom rozdať, nie predať, veď sú to úplne nové chodítka. Povedali nie, to je v poriadku u nás teraz ľudia chcú modrú farbu lebo okrová už nejde. Naši ľudia už také nechcú, tak túto okrovú sme poslali Vám. Takže takýto ľudia nech nám neradia a nech našich dobrovoľníkov neurážajú, neubližujú, nech radšej prestanú písať a rozprávať. K tomuto si dovolím povedať jednu myšlienku - prosím Vás ľudia nezáviďme si, ty máš lepšiu chorobu, ty máš horšiu chorobu. To bolo, ak sa dobre pamätáte v 80 rokoch minulého storočia, že sme si závideli všetko. Tým sme sa stali voči sebe kritickým až obviňujúcim. Ako sme sa učili rôzne poučky a rôzne príklady a tak to hovorí, tak to píše aj Matka Tereza. Urobíš pre ľudí veľa dobrého, oni ťa za to osočujú, ale rob dobre, aby tí všetci ostatní videli, že to myslíš úprimne. So želaním Vám každému jednému veľa pohody, veľa porozumenia a trvalé nezhoršujúce zdravie. Srdečne Vás pozdravujem a keď sa stretneme kdekoľvek, verím, že nám to slniečko bude zase svietiť, ako každý rok, keď tu máte stretnutie v tejto budove.