 | ||
Opatrovateľka by mala byť za svoju prácu zaplatenáObraciam sa na Vás, nakoľko sociálne záležitosti poznáte z pracovnej a osobnej oblasti. Jedná sa o opatrovanie. Opatrovateľka, ktorá ešte nepoberá dôchodok a bude opatrovať posledných 10 rokov, jej výsledný dôchodok z daných odvodov bude žiaľ natoľko nízky, že jej ostanú len oči pre plač. Opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého je natoľko náročné, že si ničíte vlastné fyzické aj psychické zdravie. Mám na mysli skutočne chorých a odkázaných na pomoc, pretože aj z vlastnej skúsenosti viem, že niektorí opatrovatelia každý deň dochádzajú do zamestnania alebo dokonca pracujú v zahraničí a opatrovaní sa dokonca postarajú ešte aj o celú rodinu. Je treba rozlišovať medzi opatrovaním a opatrovaním aj finančne. Nesúhlasím s tým, aby sa do príspevkov miešalo životné minimum a tým sa znižovali príjmy opatrovateľa. Aj príjem opatrovaného 1,2 násobok životného minima je len almužnou. Príspevok na opatrovanie ďaleko zaostáva už aj za minimálnou mzdou. Prečo invalidný dôchodca nemôže opatrovať svojich blízkych, keď môže chodiť do roboty. Napr. zdravotná sestra na invalidnom dôchodku aj naďalej pracuje v nemocnici. Sú invalidní dôchodcovia, ktorí po roku práceneschopnosti si vybavia dôchodok a naďalej ostávajú pracovať na tom istom mieste, kde boli doteraz bez toho, že by išli na ľahšiu prácu u toho istého zamestnávateľa. Prečo sú títo invalidnými dôchodcami. Dakedy mohli pracovať len určité kategórie zdravotne postihnutých. Buď teda som chorý a nemôžem pracovať alebo som zdravý. Vždy sa jedná o mieru postihnutia nad 70 %. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí majú výsluhový dôchodok plus invalidný a ešte zároveň pracujú /štátny zamestnanec/. Pri odsúhlasení zákona by sa malo myslieť aj na dôsledky, ktoré daný zákon prinesie. Milota Slivková | ||