Casopis Vozickar

Moje stanovisko k zákonu o Peňažných príspevkoch na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Poslanci Národnej rady slovenskej republiky na svojom tohoročnom 28. zasadnutí schválili zákon o „Peňažných príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia“ všetkými hlasmi koalície a hlasmi poslancov opozičnej SDKÚ DS. Zákon podpísal prezident SR dňa 16.11.2008. Dalo by sa povedať KONEČNE! Veď vyňatie kompenzácií dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia zo zákona o Sociálnej pomoci bolo dlhodobou požiadavkou väčšiny MVO združujúcich ľudí so zdravotným postihnutím. Pripomeňme si stručne kľúčové dôvody, pre ktoré sme žiadali takúto zmenu.

Cieľom kompenzácií dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je integrácia ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) do bežného života a ich následná sociálna inklúzia. Integráciu teda chápeme ako prebiehajúci proces a sociálnu inklúziu ako stav. Sociálna inklúzia pre osobu s ŤZP znamená plnohodnotnú existenciu v živote spoločnosti v zmysle udržateľného spoločenského a pracovného začlenenia. Peňažné príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia preto nemôžeme chápať ako klasickú sociálnu dávku. Takýto príspevok, kompenzácia, je len peňažným vyjadrením rozdielu medzi osobou bez zdravotného postihnutia a osobou s ŤZP. Za tieto finančné prostriedky si občan s ŤZP nakupuje tovary a služby stanovené predmetným zákonom práve pre naplnenie cieľa zákona o kompenzáciách - udržanie spoločenského a pracovného!!! začlenenia.

Pre úplnosť a korektnosť k predkladateľovi Zákona o kompenzáciách, MPSVaR, uvediem zmeny, ktoré prináša nový zákon oproti pôvodným ustanoveniam v časti kompenzácie, ktoré boli súčasťou Zákona o sociálnej pomoci:

Zavádza sa valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu tak, že výška týchto príspevkov je vyjadrená v percentách zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Opätovne sa zavádza možnosť navýšiť mieru funkčnej poruchy v prípade, ak má fyzická osoba viacero vzájomne súvisiacich zdravotných postihnutí.
Zákon novým spôsobom vymedzuje odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzácie a osobitne upravuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou.
Ustanovujú sa podmienky poskytovania nového peňažného príspevku určeného na kúpu zdvíhacieho zariadenia s ustanovením jeho maximálnej výšky až 350 tis. Sk a peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla.
Zvyšuje sa maximálna výška príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka zo 16 tisíc Sk na 50 tisíc Sk, druhého elektrického vozíka zo sumy 110 tisíc Sk na 150 tisíc Sk a opätovne sa umožňuje poskytnúť peňažný príspevok aj na kúpu druhého načúvacieho aparátu.
Zavádza sa zoznam stavebných prác, materiálov a zariadení na účely peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, čo zvýši objektivitu poskytovania tejto formy pomoci.
Zvyšuje sa sadzba za jednu hodinu osobnej asistencie zo súčasných 55 Sk na 75 Sk.
Umožňuje sa poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla aj v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím používa vozidlo pri vykonávaní zamestnania.
Zvyšuje sa hranica ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z 2 násobku na 3 násobok sumy životného minima.
Definuje podmienky poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a určuje nové kritériá pre posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na opatrovanie príspevok sa bude poskytovať v paušálnej výške tým osobám, ktoré vykonávajú opatrovanie a zároveň je im poskytovaný dôchodok; pri opatrovateľoch v produktívnom veku sa zvyšuje ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z 1,2 na 1,3 násobok životného minima.
Umožňuje sa poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie aj fyzickým osobám, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak spoločne bývajú.
Jasne sa určuje platenie úhrady za zdravotné výkony na účely kompenzácie.
Zavádzajú sa ochranné prvky na preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom v záujme eliminovať riziko zneužívania.
Zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zavádza vyhotovovanie parkovacích preukazov pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pri peňažnom príspevku na opatrovanie ide o tieto nové opatrenia:

Zavádza sa valorizácia výšky peňažného príspevku na opatrovanie. Určuje sa v percentách sumy životného minima, čo znamená, že pri každom zvýšení súm životného minima sa zvýši aj tento príspevok.
Návrh zákona v porovnaní so zákonom o sociálnej pomoci rozširuje okruh fyzických osôb o švagra, švagrinú, neter, synovca a umožňuje túto formu kompenzácie poskytovať aj fyzickej osobe, ktorá nepatrí do okruhu príbuzných, ak býva s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Táto podmienka sa považuje za splnenú aj vtedy ak ide o prechodný pobyt.
Na odľahčenie opatrovateľov, ktorí poskytujú starostlivosť osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, sa upravuje možnosť poskytnúť príspevok najviac v rozsahu 30 dní v roku aj vtedy, ak opatrovateľ nevykonáva opateru a fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím je poskytovaná pomoc inou formou. tzv. odľahčovacia služba.Umožňuje sa poskytovať peňažný príspevok aj fyzickej osobe, ktorá opatruje a súčasne študuje externou formou, alebo popri zamestnaní, za predpokladu, že v čase jej neprítomnosti zabezpečí opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou osobou.
Novým prvkom, ktorý sa zavádza s cieľom odľahčiť opatrovateľov, je možnosť poskytovať predmetný peňažný príspevok aj v prípade, ak je opatrovanej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaná opatrovateľská služba v rozsahu nepresahujúcom 8 hodín mesačne.
Opätovne sa umožňuje vykonávať opatrovanie v rámci tohto peňažného príspevku aj fyzickým osobám, ktoré sú „plne invalidné“ za predpokladu, že sú fyzicky a psychicky schopné opatrovať, čo v prípade pochybností posúdi príslušný orgán.

V súvislosti s dikciou zákona a uvedenými zmenami môžem teda konštatovať dva základné fakty:

1. Schválenie Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia vítam, je však len nedokonalou časťou legislatívneho procesu pre dosiahnutie nášho cieľa – sociálnej inklúzie.

2. Zmeny, ktoré prináša nový zákon oproti pôvodným ustanoveniam v časti kompenzácie, ešte ako súčasti Zákona o sociálnej pomoci, predovšetkým v súvislosti s násobkami životného minima ako podmienkami pre priznanie kompenzačných peňažných príspevkov, ignorujú dôvody a ciele jeho uvedenia a uplatňovania v praxi - udržanie spoločenského a pracovného začlenenia osôb s ŤZP. Pôsobia demotivačne predovšetkým v snahe občanov s ŤZP pracovať a nestať sa len výlučnými príjemcami, ale i platcami odvodov a daní, ale predovšetkým účastnými na tvorbe hrubého domáceho produktu.

Dôvody, pre ktoré považujem svoje vyššie uvedené konštatovanie za opodstatnené sa pokúsim demonštrovať na konkrétnom príklade, kedy sa osoba s ŤZP nachádza v stave sociálnej inklúzie prostredníctvom pp na osobnú asistenciu:

Priemer počtu hodín osobnej asistencie v rámci Slovenska pre osoby s ŤZP, ktoré podľa nového zákona spĺňajú podmienky na priznanie peňažného príspevku sú 4 hodiny denne. Suma mesačného príspevku je teda 4 x 75 x 30 čo sa rovná 9 000,- Sk. Za túto sumu si nakupujme služby OA. V prípade, že máme príjem zo zárobkovej činnosti, zákon nás limituje trojnásobkom životného minima pre vyplatenie celej sumy peňažného príspevku (pp). Trojnásobok životného minima je 15 390,- Sk. Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % je cca 8 000.- Sk. Ak sa takýto občan v rámci integračného procesu zamestná k sume dôchodku sa pre výpočet pp pripočíta jeho čistý príjem zo zárobkovej činnosti. Ak predpokladáme s priemerným hrubým príjmom takejto osoby 15 000,- Sk, čo znamená 12 466,- Sk čistého príjmu, potom jeho mesačný príjem vrátane dôchodku činí 20 466,- Sk. Táto suma prevyšuje trojnásobok životného minima o 5 070,- Sk. Táto suma sa mu odráta od 9 000,- Sk čím je naplnená litera zákona a občan s ŤZP dostane na nákup služieb osobnej asistencie 3 930,- Sk. Takto svoje opodstatnené potreby, mimochodom stanovené rozhodnutím nezávislej posudkovej komisie ÚPSVaR, súvisiace s ŤZP sú hradené denne len do výšky 1,7 hodín osobnej asistencie. Zvyšných 2,3 hod. si platí z vlastného príjmu. Pozrime sa teda aká suma ostáva osobe s ŤZP z čistého príjmu 12 466,- Sk. Nuž takýto občan pracuje celý mesiac 8 hodín (niekedy i viac pre udržanie si zamestnania) za 7 396,- Sk. A teraz pozor!!!! V tomto prípade odvádza zamestnávateľ a osoba s ŤZP štátu sumu 6. 935,- Sk. Pre upresnenie: sociálne poistenie 4 891,- Sk, zdravotné poistenie 1 050,- Sk, preddavok na daň z príjmu 994,- Sk. To je takmer o 2 000,- Sk viac ako suma o ktorú sa mu kráti pp na OA. Ustanovenia prijatého zákona nás teda tlačia do pasivity. Násobky životného minima ako podmienka pre priznanie plného pp na kompenzácie sú nezmyselné, diskriminačné a z hľadiska štátneho rozpočtu neopodstatnené. Naopak, osoba s ŤZP, ktorej sa podarilo dosiahnuť sociálnu inklúziu je pre spoločnosť prínosom tak osobnostným ako i ekonomickým. Uvedomujem si, že uvedený príklad je len torzom nedostatkov prijatého zákona a nereflektuje na všetky jeho problémy. Ide napr. o pp na opatrovanie člena domácnosti, diskriminačné ustanovenia z hľadiska veku či administráciu v oblasti predkladania činnosti osobného asistenta. Je toho proste dosť na iniciovanie zmien. Pripomienkového konania a predkladania zásadných zmien v pôvodnom návrhu zákona sa zúčastnili MVO občanov s ŤZP. Spoločné zásadné pripomienky neboli do návrhu zákona zapracované a následne v podobe pozmeňujúcich návrhov vo Výbore pre soc. veci a bývanie prijaté, hoci z hľadiska rozpočtu znamenali len minimálne zvýšenie výdavkov v tejto kapitole, no z hľadiska budúcoročného štátneho rozpočtu vykazujú fiškálnu neutralitu.

Nuž čo povedať na záver.

Za seba: Nechcem byť len pasívnym príjemcom kompenzačných príspevkov. Chcem normálne žiť a pracovať. Žiadam MPSVaR o okamžitú novelizáciu Zákona o pp na kompenzáciu dôsledkov ŤZP v spolupráci s mimovládnymi organizáciami združujúcimi osoby s ŤZP. Ja ako vozičkár by som prirovnal kvalitu obsahu tohto zákona k hypotetickej situácii, kedy by stavebný zákon nedovoľoval postaviť dom do ktorého vedú štyri schody, no povoľoval by vybudovať dva schody. Zdá sa, že je to zlepšenie, no pre mňa na vozíku ?????

Pre MPSVaR: ak stojí za to niečo robiť, stojí za to robiť to dobre v prospech celej spoločnosti.

Mgr. Peter Bódy
Prezident AOZPO SR


Celoslovenský seminár Lýdia Brichtová Peter Bódy Titulná stránka	Moje stanovisko k zákonu o Peňažných príspevkoch na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Poslanci Národnej rady slovenskej republiky na svojom tohoročnom 28. zasadnutí schválili zákon o „Peňažných príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia“ všetkými hlasmi koalície a hlasmi poslancov opozičnej SDKÚ DS. Zákon podpísal prezident SR dňa 16.11.2008. Dalo by sa povedať KONEČNE! Veď vyňatie kompenzácií dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia zo zákona o Sociálnej pomoci bolo dlhodobou požiadavkou väčšiny MVO združujúcich ľudí so zdravotným postihnutím. Pripomeňme si stručne kľúčové dôvody, pre ktoré sme žiadali takúto zmenu. Cieľom kompenzácií dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je integrácia ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) do bežného života a ich následná sociálna inklúzia. Integráciu teda chápeme ako prebiehajúci proces a sociálnu inklúziu ako stav. Sociálna inklúzia pre osobu s ŤZP znamená plnohodnotnú existenciu v živote spoločnosti v zmysle udržateľného spoločenského a pracovného začlenenia. Peňažné príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia preto nemôžeme chápať ako klasickú sociálnu dávku. Takýto príspevok, kompenzácia, je len peňažným vyjadrením rozdielu medzi osobou bez zdravotného postihnutia a osobou s ŤZP. Za tieto finančné prostriedky si občan s ŤZP nakupuje tovary a služby stanovené predmetným zákonom práve pre naplnenie cieľa zákona o kompenzáciách - udržanie spoločenského a pracovného!!! začlenenia. Pre úplnosť a korektnosť k predkladateľovi Zákona o kompenzáciách, MPSVaR, uvediem zmeny, ktoré prináša nový zákon oproti pôvodným ustanoveniam v časti kompenzácie, ktoré boli súčasťou Zákona o sociálnej pomoci: Zavádza sa valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu tak, že výška týchto príspevkov je vyjadrená v percentách zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Opätovne sa zavádza možnosť navýšiť mieru funkčnej poruchy v prípade, ak má fyzická osoba viacero vzájomne súvisiacich zdravotných postihnutí. Zákon novým spôsobom vymedzuje odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzácie a osobitne upravuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou. Ustanovujú sa podmienky poskytovania nového peňažného príspevku určeného na kúpu zdvíhacieho zariadenia s ustanovením jeho maximálnej výšky až 350 tis. Sk a peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla. Zvyšuje sa maximálna výška príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka zo 16 tisíc Sk na 50 tisíc Sk, druhého elektrického vozíka zo sumy 110 tisíc Sk na 150 tisíc Sk a opätovne sa umožňuje poskytnúť peňažný príspevok aj na kúpu druhého načúvacieho aparátu. Zavádza sa zoznam stavebných prác, materiálov a zariadení na účely peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, čo zvýši objektivitu poskytovania tejto formy pomoci. Zvyšuje sa sadzba za jednu hodinu osobnej asistencie zo súčasných 55 Sk na 75 Sk. Umožňuje sa poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla aj v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím používa vozidlo pri vykonávaní zamestnania. Zvyšuje sa hranica ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z 2 násobku na 3 násobok sumy životného minima. Definuje podmienky poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a určuje nové kritériá pre posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na opatrovanie príspevok sa bude poskytovať v paušálnej výške tým osobám, ktoré vykonávajú opatrovanie a zároveň je im poskytovaný dôchodok; pri opatrovateľoch v produktívnom veku sa zvyšuje ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z 1,2 na 1,3 násobok životného minima. Umožňuje sa poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie aj fyzickým osobám, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak spoločne bývajú. Jasne sa určuje platenie úhrady za zdravotné výkony na účely kompenzácie. Zavádzajú sa ochranné prvky na preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom v záujme eliminovať riziko zneužívania. Zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zavádza vyhotovovanie parkovacích preukazov pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie ide o tieto nové opatrenia: Zavádza sa valorizácia výšky peňažného príspevku na opatrovanie. Určuje sa v percentách sumy životného minima, čo znamená, že pri každom zvýšení súm životného minima sa zvýši aj tento príspevok. Návrh zákona v porovnaní so zákonom o sociálnej pomoci rozširuje okruh fyzických osôb o švagra, švagrinú, neter, synovca a umožňuje túto formu kompenzácie poskytovať aj fyzickej osobe, ktorá nepatrí do okruhu príbuzných, ak býva s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Táto podmienka sa považuje za splnenú aj vtedy ak ide o prechodný pobyt. Na odľahčenie opatrovateľov, ktorí poskytujú starostlivosť osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, sa upravuje možnosť poskytnúť príspevok najviac v rozsahu 30 dní v roku aj vtedy, ak opatrovateľ nevykonáva opateru a fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím je poskytovaná pomoc inou formou. tzv. odľahčovacia služba.Umožňuje sa poskytovať peňažný príspevok aj fyzickej osobe, ktorá opatruje a súčasne študuje externou formou, alebo popri zamestnaní, za predpokladu, že v čase jej neprítomnosti zabezpečí opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou osobou. Novým prvkom, ktorý sa zavádza s cieľom odľahčiť opatrovateľov, je možnosť poskytovať predmetný peňažný príspevok aj v prípade, ak je opatrovanej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaná opatrovateľská služba v rozsahu nepresahujúcom 8 hodín mesačne. Opätovne sa umožňuje vykonávať opatrovanie v rámci tohto peňažného príspevku aj fyzickým osobám, ktoré sú „plne invalidné“ za predpokladu, že sú fyzicky a psychicky schopné opatrovať, čo v prípade pochybností posúdi príslušný orgán. V súvislosti s dikciou zákona a uvedenými zmenami môžem teda konštatovať dva základné fakty: 1. Schválenie Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia vítam, je však len nedokonalou časťou legislatívneho procesu pre dosiahnutie nášho cieľa – sociálnej inklúzie. 2. Zmeny, ktoré prináša nový zákon oproti pôvodným ustanoveniam v časti kompenzácie, ešte ako súčasti Zákona o sociálnej pomoci, predovšetkým v súvislosti s násobkami životného minima ako podmienkami pre priznanie kompenzačných peňažných príspevkov, ignorujú dôvody a ciele jeho uvedenia a uplatňovania v praxi - udržanie spoločenského a pracovného začlenenia osôb s ŤZP. Pôsobia demotivačne predovšetkým v snahe občanov s ŤZP pracovať a nestať sa len výlučnými príjemcami, ale i platcami odvodov a daní, ale predovšetkým účastnými na tvorbe hrubého domáceho produktu. Dôvody, pre ktoré považujem svoje vyššie uvedené konštatovanie za opodstatnené sa pokúsim demonštrovať na konkrétnom príklade, kedy sa osoba s ŤZP nachádza v stave sociálnej inklúzie prostredníctvom pp na osobnú asistenciu: Priemer počtu hodín osobnej asistencie v rámci Slovenska pre osoby s ŤZP, ktoré podľa nového zákona spĺňajú podmienky na priznanie peňažného príspevku sú 4 hodiny denne. Suma mesačného príspevku je teda 4 x 75 x 30 čo sa rovná 9 000,- Sk. Za túto sumu si nakupujme služby OA. V prípade, že máme príjem zo zárobkovej činnosti, zákon nás limituje trojnásobkom životného minima pre vyplatenie celej sumy peňažného príspevku (pp). Trojnásobok životného minima je 15 390,- Sk. Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % je cca 8 000.- Sk. Ak sa takýto občan v rámci integračného procesu zamestná k sume dôchodku sa pre výpočet pp pripočíta jeho čistý príjem zo zárobkovej činnosti. Ak predpokladáme s priemerným hrubým príjmom takejto osoby 15 000,- Sk, čo znamená 12 466,- Sk čistého príjmu, potom jeho mesačný príjem vrátane dôchodku činí 20 466,- Sk. Táto suma prevyšuje trojnásobok životného minima o 5 070,- Sk. Táto suma sa mu odráta od 9 000,- Sk čím je naplnená litera zákona a občan s ŤZP dostane na nákup služieb osobnej asistencie 3 930,- Sk. Takto svoje opodstatnené potreby, mimochodom stanovené rozhodnutím nezávislej posudkovej komisie ÚPSVaR, súvisiace s ŤZP sú hradené denne len do výšky 1,7 hodín osobnej asistencie. Zvyšných 2,3 hod. si platí z vlastného príjmu. Pozrime sa teda aká suma ostáva osobe s ŤZP z čistého príjmu 12 466,- Sk. Nuž takýto občan pracuje celý mesiac 8 hodín (niekedy i viac pre udržanie si zamestnania) za 7 396,- Sk. A teraz pozor!!!! V tomto prípade odvádza zamestnávateľ a osoba s ŤZP štátu sumu 6. 935,- Sk. Pre upresnenie: sociálne poistenie 4 891,- Sk, zdravotné poistenie 1 050,- Sk, preddavok na daň z príjmu 994,- Sk. To je takmer o 2 000,- Sk viac ako suma o ktorú sa mu kráti pp na OA. Ustanovenia prijatého zákona nás teda tlačia do pasivity. Násobky životného minima ako podmienka pre priznanie plného pp na kompenzácie sú nezmyselné, diskriminačné a z hľadiska štátneho rozpočtu neopodstatnené. Naopak, osoba s ŤZP, ktorej sa podarilo dosiahnuť sociálnu inklúziu je pre spoločnosť prínosom tak osobnostným ako i ekonomickým. Uvedomujem si, že uvedený príklad je len torzom nedostatkov prijatého zákona a nereflektuje na všetky jeho problémy. Ide napr. o pp na opatrovanie člena domácnosti, diskriminačné ustanovenia z hľadiska veku či administráciu v oblasti predkladania činnosti osobného asistenta. Je toho proste dosť na iniciovanie zmien. Pripomienkového konania a predkladania zásadných zmien v pôvodnom návrhu zákona sa zúčastnili MVO občanov s ŤZP. Spoločné zásadné pripomienky neboli do návrhu zákona zapracované a následne v podobe pozmeňujúcich návrhov vo Výbore pre soc. veci a bývanie prijaté, hoci z hľadiska rozpočtu znamenali len minimálne zvýšenie výdavkov v tejto kapitole, no z hľadiska budúcoročného štátneho rozpočtu vykazujú fiškálnu neutralitu. Nuž čo povedať na záver. Za seba: Nechcem byť len pasívnym príjemcom kompenzačných príspevkov. Chcem normálne žiť a pracovať. Žiadam MPSVaR o okamžitú novelizáciu Zákona o pp na kompenzáciu dôsledkov ŤZP v spolupráci s mimovládnymi organizáciami združujúcimi osoby s ŤZP. Ja ako vozičkár by som prirovnal kvalitu obsahu tohto zákona k hypotetickej situácii, kedy by stavebný zákon nedovoľoval postaviť dom do ktorého vedú štyri schody, no povoľoval by vybudovať dva schody. Zdá sa, že je to zlepšenie, no pre mňa na vozíku ????? Pre MPSVaR: ak stojí za to niečo robiť, stojí za to robiť to dobre v prospech celej spoločnosti. Mgr. Peter Bódy Prezident AOZPO SR