Casopis Vozickar

Bajpas miechy možno pomôže ochrnutým

Revolučný spôsob liečby miechy poškodenej úrazom by mohol priniesť výskum vedcov, ktorým sa podarilo vrátiť pohyblivosť paralyzovaným pokusným potkanom. Pomocou tradičných chirurgických techník urobili bajpas nervu okolo poškodenej časti miechy a napojili ho na zdravé nervy pod miestom úrazu. Vďaka tomu by raz ľudia s ochrnutím mohli získať aspoň časť kontroly nad paralyzovanými končatinami a mohol by sa im do nich vrátiť cit.

„Vyňali sme nepoškodený nerv, ktorý viedol do dutiny brušnej a spojili sme ho s nervami pod miestom úrazu chrbtice," povedal pre Pravdu profesor neurobiológie John Martin z Kolumbijskej univerzity v New Yorku, ktorý výskum viedol. Vedci vedia, že časť miechy pod miestom úrazu dokáže prijímať signály, no vzhľadom na to, že je úrazom odpojená od mozgu, nedokáže nič riadiť. Po vytvorení nervového bajpasu však potkany začali hýbať dovtedy ochrnutými končatinami.

Nervový bajpas je v podstate to isté, čo bajpas na srdci, keď sa použitím žily vybratej z nohy urobí okľuka okolo upchatej tepny pri srdci. „Dokázali sme, že je možné spojiť nervový systém nad a pod poškodeným miestom na mieche," uviedol Martin.

Ďalším krokom vo výskume bude zopakovať tento zákrok na väčších zvieratách, pravdepodobne mačkách. „Neradi o tom hovoríme, lebo nechceme pritiahnuť nechcenú pozornosť bojovníkov za práva zvierat. Predsa len, mačky sú v očiach ľudí váženejšie tvory ako potkany. No ďalšie pokusy na väčších zvieratách sú nevyhnutné, ak sa chceme dostať ku klinickým testom na ľuďoch," prezradil profesor. Prvé operácie tohto druhu by sa podľa neho mohli začať vykonávať o päť až desať rokov. Veľa však závisí od toho, ako sa bude výskum ďalej vyvíjať a aké sa podarí dosiahnuť výsledky. „Nie som si istý, či sa nám takto podarí úplne vyliečiť paralyzovaných pacientov. Môže sa nám však podariť vrátiť pacientom s poškodenou miechou aspoň časť kontroly nad paralyzovanou končatinou, takže budú viac nezávislí, dokážu sa sami zdvihnúť z vozíka, použiť toaletu, či ľahnúť si na posteľ," dodáva opatrne Martin.

Veľa vedeckých tímov sa zaoberá aj iným prístupom k liečbe úrazov miechy. Chcú presvedčiť kmeňové bunky, aby sa uchytili na poškodenom mieste, premenili sa na nervové vlákna a opäť spojili rozdelenú miechu. Použitie kmeňových buniek v praxi je však zrejme ešte dosť ďaleko. Vedci zatiaľ presne nevedia, ako naprogramovať kmeňové bunky tak, aby sa správali, ako chcú oni a nezanedbateľné sú aj bezpečnostné riziká. Napríklad sa ukázalo, že niekedy kmeňové bunky vytvárajú rakovinové nádory. Preto si Martin myslí, že jeho prístup regenerácie nervov je predsa len bližšie k realite.

(Prevzaté: internet)


Chrbtica Bajpas miechy Úrazy chrbtice Neurostimulátor Titulná stránka	Bajpas miechy možno pomôže ochrnutým Revolučný spôsob liečby miechy poškodenej úrazom by mohol priniesť výskum vedcov, ktorým sa podarilo vrátiť pohyblivosť paralyzovaným pokusným potkanom. Pomocou tradičných chirurgických techník urobili bajpas nervu okolo poškodenej časti miechy a napojili ho na zdravé nervy pod miestom úrazu. Vďaka tomu by raz ľudia s ochrnutím mohli získať aspoň časť kontroly nad paralyzovanými končatinami a mohol by sa im do nich vrátiť cit. „Vyňali sme nepoškodený nerv, ktorý viedol do dutiny brušnej a spojili sme ho s nervami pod miestom úrazu chrbtice," povedal pre Pravdu profesor neurobiológie John Martin z Kolumbijskej univerzity v New Yorku, ktorý výskum viedol. Vedci vedia, že časť miechy pod miestom úrazu dokáže prijímať signály, no vzhľadom na to, že je úrazom odpojená od mozgu, nedokáže nič riadiť. Po vytvorení nervového bajpasu však potkany začali hýbať dovtedy ochrnutými končatinami. Nervový bajpas je v podstate to isté, čo bajpas na srdci, keď sa použitím žily vybratej z nohy urobí okľuka okolo upchatej tepny pri srdci. „Dokázali sme, že je možné spojiť nervový systém nad a pod poškodeným miestom na mieche," uviedol Martin. Ďalším krokom vo výskume bude zopakovať tento zákrok na väčších zvieratách, pravdepodobne mačkách. „Neradi o tom hovoríme, lebo nechceme pritiahnuť nechcenú pozornosť bojovníkov za práva zvierat. Predsa len, mačky sú v očiach ľudí váženejšie tvory ako potkany. No ďalšie pokusy na väčších zvieratách sú nevyhnutné, ak sa chceme dostať ku klinickým testom na ľuďoch," prezradil profesor. Prvé operácie tohto druhu by sa podľa neho mohli začať vykonávať o päť až desať rokov. Veľa však závisí od toho, ako sa bude výskum ďalej vyvíjať a aké sa podarí dosiahnuť výsledky. „Nie som si istý, či sa nám takto podarí úplne vyliečiť paralyzovaných pacientov. Môže sa nám však podariť vrátiť pacientom s poškodenou miechou aspoň časť kontroly nad paralyzovanou končatinou, takže budú viac nezávislí, dokážu sa sami zdvihnúť z vozíka, použiť toaletu, či ľahnúť si na posteľ," dodáva opatrne Martin. Veľa vedeckých tímov sa zaoberá aj iným prístupom k liečbe úrazov miechy. Chcú presvedčiť kmeňové bunky, aby sa uchytili na poškodenom mieste, premenili sa na nervové vlákna a opäť spojili rozdelenú miechu. Použitie kmeňových buniek v praxi je však zrejme ešte dosť ďaleko. Vedci zatiaľ presne nevedia, ako naprogramovať kmeňové bunky tak, aby sa správali, ako chcú oni a nezanedbateľné sú aj bezpečnostné riziká. Napríklad sa ukázalo, že niekedy kmeňové bunky vytvárajú rakovinové nádory. Preto si Martin myslí, že jeho prístup regenerácie nervov je predsa len bližšie k realite. (Prevzaté: internet)