 | ||
Vážený pán Vec: V Bratislave, 19. 6. 2009 Vážený pán minister, Chcem Vás informovať o našich vážnych obavách súvisiacich s návrhmi na zúženie pôsobnosti práve diskutovaného nariadenia o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktoré sú na programe rokovania pracovnej skupiny Rady pre pozemnú dopravu 25. júna 2009 a o podporu pôsobnosti nariadenia nielen na medzištátnu dopravu. Návrh nariadenia predložený Európskou komisiou je reálnou príležitosťou na zabezpečenie prístupnosti dopravy 50 miliónom Európanov so zdravotným postihnutím, vrátane občanov Slovenska. Doprava je jedným z hlavných prostriedkov sociálnej inklúzie. Prístupnosť zamestnania a vzdelávania zostane prázdnym pojmom, ak sa osoby so zdravotným postihnutím nebudú schopné dostať do školy alebo do zamestnania z dôvodu nedostatku dopravy zodpovedajúcej ich potrebám. Zahrnutie mestskej a vnútroštátnej dopravy do pôsobnosti nariadenia okrem zásadného a výrazne pozitívneho prínosu pre osoby so zdravotným postihnutím, bude tiež dôležitým prínosom pre dopravné podniky a životné prostredie. Štúdie uskutočnené v mestách ako je Londýn a Grenoble ukazujú, že zavedenie nízkopodlažných autobusov do mestskej dopravy prinieslo nielen významný nárast počtu pasažierov so zdravotným postihnutím a so zníženou mobilitou, ale aj rast využívania a spokojnosti s verejnou dopravou zo strany všetkých cestujúcich. Miestna a regionálna doprava je integrálnou časťou každej cezhraničnej cesty. Ľudia sa neprepravujú len z jednej hlavnej stanice v jednej krajine na hlavnú stanicu v inej krajine; ľudia so zdravotným postihnutím a so zníženou mobilitou musia byť schopní opustiť svoj domov a dostať sa do svojho cieľa použitím verejnej dopravy ako každý iný občan EÚ, inakšie je pre nich zbytočné mať prístupnú medzištátnu dopravu. Prijatie rozhodnutia podporeného aj Slovenskou republikou môže zabezpečiť prístup k rovnosti príležitostí pre 50 miliónov občanov EÚ so zdravotným postihnutím, alebo ich nechá stáť pred existujúcimi bariérami proti pohybu v spoločnosti, oddelených od reality, v ktorej si osoby bez zdravotného postihnutia môžu slobodne vyberať a dostať sa na miesto zamestnania, školy, spoločenských aktivít, priateľov a kultúrnych udalostí. Špeciálne prepravné služby sú potrebné a užitočné pre vybrané špecifi cké skupiny, neprispievajú však k inklúzii. Nezodpovedajú potrebám veľkého množstva ľudí so zdravotným postihnutím a iných cestujúcich so zníženou mobilitou, ako sú starší ľudia a osoby s deťmi. Navyše, ich zabezpečenie je drahšie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska v porovnaní s podporou prístupnosti verejnej dopravy pre širší okruh osôb. Okrem toho je dôležité zdôrazniť, že len malá časť osôb so zdravotným postihnutím je oprávnená využívať špeciálne prepravné služby. Špeciálne prepravné služby teda nie sú riešením pre väčšinu osôb so zdravotným postihnutím. Európsky parlament 23. apríla tohto roku takmer jednomyseľným hlasovaním rozhodol o podpore osôb so zdravotným postihnutím, a tiež navrhol ďalšie zlepšenia prostredníctvom štandardov na uľahčenie implementácie navrhovaného nariadenia. Vážený pán minister, veríme, že aj s Vašou podporou bude 25. júna 2009 prijaté rozhodnutie, ktoré bude významným posolstvom pre občanov EÚ so zdravotným postihnutím. V prípade potreby sme pripravení diskutovať s Vašim ministerstvom a s poskytovateľmi dopravy o opatreniach v navrhovanom nariadení. Sme presvedčení, že bude nájdené riešenie zodpovedajúce záujmom cestujúcich so zdravotným postihnutím, poskytovateľov verejnej dopravy a autorít fi nancujúcich verejnú dopravu. S úctou, | ||