Môj svet zvukov, dotykov a vôní

Som navždy pripútaný k invalidnému vozíku. A tiež som nevidiaci. No niekedy si všímam veci, ktoré iným unikajú. Nikdy som nechodil a nikdy som nevidel a tak je môj svet svetom zvukov, dotykov a vôní. Možno som o niečo ochudobnený, ale na druhej strane mnohé vnímam oveľa intenzívnejšie ako zdraví ľudia. Napríklad nedávny sviatok zosnulých pre mňa bol, okrem spomienky na milých ľudí, ktorí tu už nie sú, aj vôňou chryzantém, vosku zo sviečok zapálených na hroboch a šuchotom lístia pod kolesami vozíka . Každý sviatok má svoje zvuky, vône a každé zaujímavé miesto má genius loci – svojho ducha. Po sviatku zosnulých prichádza sviatok, ktorý sám pre seba nazývam sviatkom štrngania kľúčami. Bol som už dosť starý na to, aby som si pamätal život pre ním a po ňom. A niekedy premýšľam, čo bolo lepšie a čo horšie vtedy, než je to teraz. Premýšľam o priateľstve, o ľudskej spolupatričnosti ale i závisti, nenávisti, o chamtivosti a o túžbe po moci.

Zo všetkých sviatkov mám najradšej Vianoce. Nielen pre darčeky, ktoré dostávam. Vianoce majú pre mňa zvláštne čaro. Pre mňa sa začínajú zapaľovaním prvej sviečky na adventnom venci. Pre iných nákupným a upratovacím šialenstvom. Obchodné reťazce sa môžu pretrhnúť v ponuke tovaru a supersenzačných ponúk a zliav, aké vám neponúkne zaručene nikto iný. Reklamy nás bombardujú zo všetkých strán a lákajú nás nakupovať, nakupovať, nakupovať... Rúry sú rozpálené do biela, koláčiky upečené do čierna, ak sa gazdinka náhodou pozabudne pri pozeraní nejakého seriálu. A vo mne silnie pocit, že čaro Vianoc sa takto stráca, že tieto krásne sviatky chcú celkom skomercionalizovať. Ale mne nie, ja si ich „ukradnúť“ nenechám. Počas Vianoc prichádza ku mne na návštevu oveľa viac priateľov ako inokedy. Nikto sa nikam neponáhľa a panuje u nás príjemná atmosféra s vôňou ihličia a medovníčkov a tóny hudby. Počas týchto sviatkov si ľudia plnia svoje túžby a sny. Moje túžby sú väčšinou splniteľné. No mám i jeden veľký sen. Hovorí sa, že ak svoje sny vyslovíme, nesplnia sa. Ja ten môj pokojne vyslovím, lebo viem, že je neuskutočniteľný. Túžim sa dostať do Mekky country hudby, do Nashvillu. A pretože som realista, tak mi zostáva jedine púšťať si krásne vianočné country pesničky a aspoň tak sa k svojmu snu priblížiť.

A na záver vám všetkým želám, aby aj vaše vianočné chvíle boli bez stresov a plné pohody. Vypočujte si koledy, dajte si voňavé oblátky s medom. Pochutnajte si na kapustnici a opatrne s rybou, má totiž kostičky. Ja som riziko tohto nebezpečenstva odstránil už veľmi dávno. Zistil som totiž, že najlepšia ryba je – kura. A na záver, ako hovorí jeden môj priateľ, želám vám krásne Vianoce, bohatého Deda Klausa a Santa Mráza. Je čas zabaliť kaprov, upiecť darčeky a zabiť vianočku. A pozor! Hlavne to v tomto predvianočnom zhone nepopleťte....

Richard GREGOR